pritom ide vraj o mierumilovnéhzo Raka. "To je ďalší problém mojej osoby. Bijú sa vo mne totiž dve znamenia. Som narodený 19. júna, to je už bližšie k Levovi. Toto sú zložití ľudia. Dá sa s nimi však vyjsť. My neskoré raky dáme skutočne všetko, ale zároveň žiadame odozvu. A keď jej nie je dostatok, alebo vôbec nejestvuje, prídu problémy," rozhovoril sa Ľubo Gregor na úvod nášho rozhovoru na tému životného štýlu. Ochotne sa podelil o svoje vášne. "Som zrejme jediný bonapartista na Slovensku. Mám veľkú knižnicu a zbieram všetko čo sa týka Napoleona, knižky, busty, sochy, grafiku, kávové servisy, alebo nožíky s jeho emblémami. Nedávno som navštívil Francúzsko, predtým som nikdy nebol v zámku Fountainebleu, tak som si ho teraz konečne pozrel."
K jeho ďalším láskam patrí jazz a bicie. Kedysi bol dokonca aktívny muzikant. Rád si spomína, ako si pri jednom zájazde do Košíc zadžemoval v Jazz klube s Jurajom Szabadošom. "Pre mňa sa moderná hudba a pop music vôbec končí kdesi pri Beatles. Inak sa už v tom ani nevyznám," tvrdí. Predstava absolútneho pohodlia preňho znamená deň strávený s blízkym človekom. "Musí to byť ten, ktorého milujem a ktorý miluje mňa. Ale najdôležitejšie je, keď spíte v posteli s niekým, s kým sa držíte stále za ruku. To je istota. A ja takého človeka mám. Je to moja priateľka."
Ľubomír Gregor je vášnivým cestovateľom a jeho obľúbeným miestom sú dva ostrovy. Rád sa vracia na Sicíliu a na Mallorcu. "Sú to typické predstavy Stredoeurópana a človeka, ktorý má rád mediteránsku kultúru. Na jednej strane je tu trošku ušľachtilejšia Mallorca a na druhej strane divokejšia Sicília. Na obidvoch ostrovoch som bol niekoľkokrát. Hoci, známi mi vraveli, či som blázon, že tam chodím a ešte k tomu rád. Mne sa tam strašne páči. Nakoniec aj Schiller aj Goethe na Mallorce hľadali šťastie."
Okrem mediteránskej vyznáva francúzsku kuchyňu, vraj lebo Francúzi jedia všetko. Ale nie je typ kuchára, čo sa hrdí svojím kulinárskym umením. Uvarí síce rád, ale nie často. Miluje špagety v akejkoľvek podobe, dokonca ich konzumuje ku každému mäsu. Na Vianoce zaskočil priateľku a známych treskou so špagetami. Boli z toho trochu vyvalení, ale v Taliansku sa to vraj takto jedáva.
Gurmánske špeciality najradšej vychutnáva u svojho najlepšieho priateľa Vojtecha Kasanického. Dokážu sedieť vo štvorici s partnerkami dlhé hodiny za stolom a miešať sladké so slaným a k tomu ešte dobré víno. Najradšej má orientálnu špecialitu zvanú kus-kus a tú si vie dokonca pripraviť. "Ide o národné jedlo v severnej Afrike, je v tom baranina, jahňacina a rôzne príchute a k tomu špeciálna ryža. Ale aj tak ho najlepšie robí Vojtech Kasanický. Taký som v Európe ešte nejedol. Kasanický isté veci síce preháňa a ľudia ho málo poznajú, lebo robí extrémy, ale je to citlivý a slušný človek a bezhranične dobrý kuchár. Mal mať vlastnú reštauráciu. Dokonca každý deň varí dve jedlá. Majú s Denisou stále plnú chladničku. Pri ecstách do Košíc, kam teraz chodím hrávať Boj černocha so psami, sa vždy u nich zastavím na obed. Navyše je Vojto veľmi dobrý spoločník. Vždy rozpráva svoje neuveriteľné historky, občas prehnané, ale mám ho veľmi rád."
Jeho životným krédom je byť nezávislý. A to prináša občas utrpenie. "Odmietol som sa zúčastňovať na revolúcii v Markíze. V kauze Gamatex mi bolo nevoľno. Snažím sa raziť si svoju vlastnú cestu. A nikdy som nebral všetko, čo mi ponúkli. V televízii aj v rozhlase som nerobil so všetkými režisérmi. Najprv som sa opýtal, kto režíruje a keď som nechcel, tak som povedal nie," prezrádza Ľubomír Gregor, ktorý bol od 19 rokov na voľnej nohe. Najprv prešiel vidieckymi divadlami v Žiline a Nitre. Ako prízvukuje, snažil sa vždy žiť tak, aby sa nikomu nemusel pchať do zadku. Nezávislosť je podľa neho veľmi tvrdým orieškom, ale stala sa jeho alfou omegou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
