MUDr. Ján MICHALKO, člen ZK VFZ, dlhoročný lekár košických futbalistov

Zdravotnícke problémy mládežníckeho futbalu

Košice - Odborníci už dlhší čas tvrdia, že futbal na Slovensku stagnuje. Ak chceme tento problém riešiť, tak je nevyhnutné ho riešiť komplexne a vychádzať už z problematiky mládežníckeho futbalu. Tu na prvom mieste sa tlačí otázka neriešenia zdravotníckych problémov.

V mládežníckom futbale musíme vychádzať zo znalostí anatomických a fyziologických špecifík tohto vekového obdobia. Z týchto znalostí by mal už vychádzať výber talentov pre tento šport, mala by sa vytvárať správna metodika tréningu mládeže i ystém úspešnej prevencie. U mládeže musíme počítať s väčšími individuálnymi rozdielmi než u dospelých. Uplatňujú sa čoraz viac vplyvy ekologické, sociálno-ekonomické i genetické. Ďalším činiteľom individuálnych rozdielov je skutočný biologický vek jedinca, rýchlosť dospievania, konštitúcia a typ nervovej činnosti.

Pri riešení zdravotníckej problematiky mládežníckeho futbalu musíme mať bezpodmienečne na zreteli tieto špecifiká:

1. Niektoré fyziologicko-anatomické špecifiká mladého veku:

- organizmus je v raste a vo vývoji

- tento rast je významný predovšetkým v oblasti pohybového aparátu (rast kostí, pribúdanie svalovej hmoty, spevňovanie kĺbov)

- rozvíja sa sústava neurohumorálna (preto je potrebné počítať s častou nervovou labilitou)

- je rýchlejšia regenerácia síl ako u dospelých, častá je však menšia energetická rezerva

- sú časté dosť značné rozdiely v individuálnom stupni telesného a duševného rozvoja

2. Základné zdravotnícke kritériá pre vyhľadávanie talentov:

Pri výbere vhodných talentov je potrebné komplexne posúdiť:

- zhodnotenie celkových predpokladov (rodinné prostredie, škola)

- zistenie celkového zdravotného stavu

- posúdenie stupňa telesného vývoja, určenie konštitúcie, výber vhodných typov (zohľadniť princíp rastu, orientačný odhad výšky = výška otca + výška matky x 1,08 : 2 ), taktiež princíp genetického faktora

- pohybové a funkčné predpoklady (špecifické skúšky, motorické testy, dorastenecký viacboj a pod.)

- psychické a morálno-vôľové vlastnosti (vhodný je postupný etapovitý výber, nájsť jedincov so silnými, vyrovnanými a rýchlymi nervovými procesmi)

3. Základné zdravotnícke požiadavky na tréning mládeže:

- neformálna spolupráca trénera a lekára pri vypracovaní tréningového plánu i pri jeho plnení

- individualizácia tréningového procesu

- komplexná náplň tréningu, vyváženosť všeobecnej náplne a špecializovaného tréningu (toto dokáže iba skúsený tréner)

- postupný nácvik rýchlosti, obratnosti i vytrvalosti

- zameranie na dynamické cviky, eliminácia statických silových cvikov v celom rastovom období (posilovanie musí mať charakter izotonickej práce, toto musí platiť pre mládež ako zákon)

- priebežná zdravotnícka kontrola lekárom i trénerom

- pestrosť, zábavná a súťaživá forma tréningu

4. Hodnotenie výsledkov tréningového procesu:

Všetky známe vyšetrenia a testy majú význam len vtedy, keď sú sledované dynamicky, vykonávané vo vhodných termínoch a jednotnou metodikou:

- priebežné sledovanie váhy a výšky

- stanovenie % podkožného tuku a % aktívnej telesnej hmoty

- dynamometria

- step-test (má u mládeže stále svoje opodstatnenie)

- spiroergometria, jednotnou metodikou na behacom koberci

- špecifické funkčné skúšky

- motorické testy, sledujúce rýchlosť, obratnosť, silu a vytrvalosť, meranie reakčného času, hodnotenie výbušnej sily a vytrvalostnej sily dolných končatín

- testy špeciálnej zručnosti a šikovnosti

- hodnotenie výkonu v zápase

- psychologické testy, laboratórne biochemické testy

5. Problematika úrazovosti pri futbale mládeže:

Niektoré príčiny častejších úrazov u mládeže: nedostatočná nervosvalová koordinácia, technické nedostatky, nedisciplinovanosť, rozdielna kvalita trénovanosti, úroveň rozhodcov, nekvalitný terén a výstroj.

Opatrenia pre zlepšenie zdravotníckych problémov mládežníckeho futbalu:

1. Mládežnícke družstvo nesmie byť bez lekára! Je potrebné zvyšovať odbornú kvalifikáciu tak lekárov, masérov, ako aj trénerov.

2. Vypracovať a do praxe široko aplikovať najvhodnejšie kritériá pre výber talentov.

3. Včasná špecializácia, stanovenie vhodných foriem pri práci s najmladšími začiatočníkmi.

4. Presadiť a dodržiavať v celoštátnom merítku celoročne navrhnutý jednotný tréningový systém mládeže.

5. Zaviesť dlhodobé telovýchovno-lekárske sledovanie v čo najširšom merítku, stanoviť najvhodnejšie testy trénovanosti pre mládež, ktoré by vhodne nadväzovali na testy dospelých (úloha pre ZK SFZ).

6. Stabilizovať štruktúry mládežníckych súťaží.

7. Zlepšovať výzbroj a výstroj mládežníckych družstiev.

8. Presadiť, aby dorasteneckí reprezentanti (st. dorast) trénovali s družstvom dospelých a aby boli vo vhodnej chvíli zoraďovaní do ich zápasov.

Záverom chcem povedať, že ak sa dlhoročný tréningový proces mládeže nezameria výlučne na konečný cieľ - vysokú výkonnosť v dospelom veku - ak sa chce umele urýchliť, vo väčšine nesplní vyžadovaný cieľ a vychováva takých hráčov, ktorí na svetovú špičku nemôžu stačiť.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.