zaskakoval za Jopa. Známy televízny a rozhlasový moderátor, s muzikantskými začiatkami v úspešnej skupine Lobby, naposledy zarezonoval svojim sólovým debutom. Keďže na východe sa objavuje veľmi sporadicky, odchytili sme si ho v zákulisí na pár slov.
Čo máš nové?
"Vo štvrtok minulý týždeň som konečne po dvoch rokoch dotočil svoju druhú platňu, ešte ma čaká jej mixáž, čo bude robota predpokladám tak na ďalšie dva týždne. Robili sme na nej s producentom Lacom Lučeničom. Hudobne to s mojim debutom nebude mať nič spoločné, sám neviem, ako by som túto svoju tvorbu charakterizoval. Je to taký moderný pop, ktorý na Slovensku robí naozaj veľmi málo ľudí. Nechám sa prekvapiť, aké budú reakcie, v každom prípade ja som so svojim dielom spokojný, keďže je na ňom badať evidentný posun za celé to obdobie čo pôsobím v hudbe."
Prečo si si ako producenta vybral práve Laca Lučeniča?
"Keď som rozmýšľal, s kým to budem robiť a dal som mu ešte pred tými dvomi rokmi nejaké svoje nahrávky. Tento človek sa mi ozval už o dve hodiny, že by aj do toho išiel. Napokon sme si veľmi "sadli" a ani nie polovica materiálu bola hotová už minulý rok. Potom do toho samozrejme prišli nejaké problémy s peniazmi. Našťastie sa objavil môj dobrý kamarát, tým pádom sponzor, ktorý si ma všimol pri hraní, no a napokon sa to dotiahlo. Preto podľa mňa nie je náhoda, že sme sa v tom projekte zišli práve v takejto zostave. Na ľudí čaká 12 mojich nových pesničiek na albume, ktorý zatiaľ nemá meno. Momentálne považujem za dôležitejšie zohnať si vydavateľa."
Ty ešte nemáš vydavateľa? Nechceš mi tvrdiť, že si na rovnakej lodi ako všetci nováčikovia, ktorí klopú na ich dvere s prosíkom. Nepomohla známa tvár a muzikantská minulosť?
"To je niekedy na škodu veci, musím povedať. Ja som voľakedy jednal väčšinou s českými firmami, ktoré medzičasom zanikli a vôbec sa tomu nečudujem. Lebo naše rozhovory neboli o muzike a ja robím muziku. Nemienim sa s niekym dohadovať o tom, či budem mať svaly ako Martin Maxa. Toto odmietam, nenechám sa navliekať do pózy, ktorá mi nič nehovorí. Navyše, ak s vami niekto jedná spôsobom, že si tvoju hudbu pustí na minimálnu hlasitosť, popri tom telefonuje, druhou rukou mailuje a jediné čo ho zaujíma je, ako to predáme novinárom, vtedy som si povedal dosť. S takými ľuďmi sa dlho nebavím, postavím sa a bez slova idem preč. Nerobí mi problém ukázať, čo si o nich myslím. Preto som teraz v pozícii, kedy čakám, ktoré z vydavateľstiev samo prejaví záujem vzhľadom na to, že som do tej platne dosť vrazil, čo ich do istej miery finančne odbremení. Som v branži už dosť dlho na to, aby som si nenechal skákať po hlave."
Ale hovoríš to s akousi skepsou v hlase...
"To nie je skepsa, to je život. Neviem, možnože z toho napokon ešte budem sklamaný. V poslednom čase som vôbec zo všetkého akosi sklamaný. Za posledný rok sa mi udialo strašne veľa vecí, pri ktorých som zakopol. Myslel som si, že vo svojej tridsiatke som už za nejakým tým bodom poznania a práve v takýchto situáciách som si uvedomoval, že tým ľuďom sa napriek tomu stále darí mi vyviesť nejakú lumpáreň."
Čo tak učiť sa na vlastných chybách?
"Učím sa, ale vždy až potom, ako sa mi stanú (smiech). Ale myslím, že niektoré veci sa mi už rozhodne opakovať nebudú. Živím sa už desať rokov prevažne moderovaním, či už to bolo rádio, či televízia. Normálny človek z toho dokáže žiť, ja však nie som normálny človek. Nemyslím, že mám priveľké nároky, skôr robím veci, ktoré si žiadajú svoje prvotné vklady v podobe finančných injekcií. Týka sa to v prevažnej miere hudby, čo zas dokáže veľmi ťažko pochopiť moja rodina. V telke som začínal už tu v Košiciach ako osemročný. Zotrval som v nej do decembra, kedy sa mi podarila taká smiešna vec, že som urobil konkurz do Markízy, kde mi po štyroch mesiacoch zrušili program. No a akosi sa nebolo kde vrátiť. Bol to zbytočný krok. Prišiel som tak i o STV-čku, čo ma trošku mrzí. Škoda, bol som v telke 20 rokov, ale určite som s ňou ešte neskončil."
Ako reaguješ v situáciách, kedy sa s tebou život nehrá?
"Neviem, ja mám ešte stále dosť energie na to, aby ma lámali takéto, v podstate vážne veci, lebo v nich ide o existenciu. Napožičiaval som si veľa peňazí aj kvôli bytu, ku ktorému som sa konečne dostal po dvanástich rokoch, čo som v Bratislave. Ale som v zásade optimista a vystačím si sám. Keď je najhoršie, podržia ma ľudia okolo. Na dobrých priateľov mám šťastie. Nepotrebujem si pichať do žily."
Máš zmysel pre úlety akým je i táto Travesty šou?
"Jasné, vždy lepšie, ako moderovať nejaký ples v obleku. Ja ani oblek nemám. Len taký kožený so strapcami a ten by sa na gala akciu asi nehodil (smiech). Ale neholdujem osobne nejakým extrémnym úletom. Môžem sa zdať ako strohý, racionálny človek, najradšej počúvam ticho a nemám zmysel pre romantiku, čo mi vytýka dosť často moja polovička. Ale nehodlám s tým nič robiť. Som jednoducho realista. No a čo?"
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
