stomatochirurgie v prešovskej nemocnici. Nie iba tento fakt bol však dôvodom trochu si s týmto Prešovčanom zaspomínať. Len pred niekoľkými dňami sa totiž vrátil do hádzanárskeho hnutia v Prešove na post športového riaditeľa ŠK Farmakol Tatran Prešov. A to sa ešte angažuje v politike.
"Je to tak trochu i o manažérskych schopnostiach. Tie som v sebe objavil ešte počas štúdia medicíny. Zhodou okolností za prvotinou v tejto oblasti stál môj brat Pavol. Keď v Tatrane Prešove končil dorasteneckú kategóriu a šiel študovať právo do Prahy, tak som sa písomne ozval tamojšej Slavii. Tá ho potom angažovala a z Paľa sa napokon vykľul známy futbalista."
Prvý manažérsky úspech Petra Biroša sa viaže teda k futbalu. Neskôr mu však k srdcu prirástla hádzaná. Konkrétne mužská. V nej začínal ako klubový lekár a postupne sa vypracoval na funkcionára. Po druhých a tretích miestach Tatrana vo vtedajšej federálnej lige bol pri zisku posledného federálneho titulu majstra republiky v sezóne 1992/1993. Peter Biroš sa roky pohybuje v športe. Robil ho azda aktívne aj sám? "V mladosti som hrával futbal, basketbal, robil i ľahkú atletiku. Štúdium medicíny však dostalo prednosť pred venovaním sa športu na vrcholovej úrovni. Ako to v našich časoch bývalo samozrejmosťou, dal som na radu rodičov prednosť škole pred aktívnym športom. Samozrejme, nikdy som naň nezanevrel. Keď som ju mal za sebou, kompenzoval som to funkcionárčením." V posledných štyroch rokoch sa P. Biroš z hádzanárskeho hnutia vytratil. Na športoviskách sme ho síce v Prešove vídali, no to bolo asi tak všetko. Zato sa viac angažoval v regionálnej politike. "Je to pravda. Po roku 1989 som nebol v žiadnej politickej strane, aj keď som s určitými sympatizoval. Začiatkom roku 2001 som sa začal angažovať Aliancii nového občana. Nuž a za tento politický subjekt som kandidoval na post predsedu VUC. Síce neúspešne, ale ANO sa testovala ako strana, ktorá bola päť mesiacov na politickej scéne."
Popri vedení primariátu v rokoch 1997-1999 pôsobil i ako riaditeľ prešovskej nemocnice. Ako sa dajú skĺbiť všetky medicínske, manažérske, politické povinnosti s rodinným životom. Čo na to vaše dve dcéry a manželka? "Pravdupovediac, manželka, obvodná pediatrička v Terni, i dcéry si zvykli, že ráno z domu odchádzam a vraciam sa až večer. Ozaj, tých záujmov i koníčkov mám veľa. Myslím si však, že starostlivosť o rodinu zvládam. Dcéry sú už dospelé. Sme šťastní, keď sa stretneme pri rodinnom krbe. O to sú tieto chvíle pre nás vzácnejšie." V takých chvíľach u Birošovcov najčastejšie rezonujú témy... "Rozmanité. Vieme politizovať, vieme nielen hovoriť o športe, ale sa mu i rekreačne venovať. Chodíme lyžovať. S manželkou sú našim hobby prechádzky tatranskou prírodou. Chcem zdôrazniť, že nie náročné túry. Som po dvoch operáciách srdca, takže nejaké vrcholové výkony mi už neprináležia."
Práve dnes v novej funkcii športového riaditeľa ŠK Farmakol Tatran Prešov vstupujete do ďalšej fázy. Začína prvoligová odveta a Prešovčania hrajú na pôde najväčšieho rivala o postup v Michalovciach. S akými cieľmi? "Všetky predpoklady, aby prešovský hádzanársky tím mohol úspešne napredovať, boli už pred mojim príchodom vytvorené. Chceme postúpiť do spoločnej česko - slovenskej hádzanárskej súťaže -HIL. Hráčsky káder, jeho finančné zázemie zaručujú pohodu. Ostáva teda starať sa už len o športovú výkonnosť. Myslím, že súčasný káder má na to, aby za podpory klubového vedenia, oprášil zašlú slávu prešovskej mužskej hádzanej. Ideálne by bolo, keby som pri koncoročnom bilancovaní mohli povedať, že Prešov postúpil do HIL a ANO sa dostala do vládneho zoskupenia."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.