odôvodňovala tým, že vlaky ťahané takýmito parnými lokomotívami dokážu viac, ako si niektorí predstavujú.
Na trati Chicago - Milwaukee, St. Paul and Pacific Railroad na jar roku 1935 sa objavil expres, ktorý dostal pomenovanie Hiawatha. trať so šiestimi zastávkami dlhú 660 km prekonal za čas 390 minút. Dosiahol teda priemernú rýchlosť viac než 100 km/h. Aerodynamické lokomotívy série A ako prvé na svete dosahovali v bežnej prevádzke rýchlosť až 160 km/h. Mali klasický kotol s pecou bez spaľovacej komory, ale s termosifónom, v ktorom sa spaľoval olej. Konštrukcia lokomotívy bola kotvená v troch bodoch. Otáčacia predná náprava, podobne ako zadná Bissela bola vybavená spätným stavačom. Všetky osi boli uložené v klzných ložiskách. Predná os slúžila vždy ako hnacia. Celá konštrukcia bola vynikajúco vyvážená, takže ani pri rýchlostiach nad 200 km/h sa jazda nestávala nepríjemnou. Vnútorný rozvod pary bol typu Heusinger. Lokomotívy série A splnili očakávania už aj tým, že dokázali ťahať rýchliky o hmotnosti 500 ton, ešte ťažšie vlaky im však nerobili problémy. Na začiatku prevádzky mohli uháňať na tratiach rýchlosťou 180 až 190 km/h, miestami prekračovali rýchlosť 205 km/h. Na konci vojny sa ale musela ich prevádzková rýchlosť znížiť, čo sa udialo následkom zlého stavu železničného zvršku. V rokoch 1949 - 1952 boli vyradené z prevádzky, v roku 1958 ich nasledovali ťažší bratia systému 2'C'2',
Dvojcylindrové parné lokomotívy série A dokázali v bežnej prevádzke viac, než reklamou a pompéznosťou ovešané stroje jazdiace nielen v Amerike. Prioritou pri ich navrhovaní bola kvalita a rýchlosť. I napriek tejto skutočnosti sa nestretli s veľkým záujmom, hlavne pre vtedajšie udalosti vo svete. Železniční nadšenci na nich ale nazabudli a dnes sú ozdobou nejednej modelárskej trate.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
