Normálne sa nestretávame s platidlami, ktoré majú taký extrémne krátky čas platnosti. Dvestovka na snímke sa dostala do obehu 18. 11. 1918. Z obehu bola stiahnutá ten istý deň, napriek tomu, že literárna a účastinná spoločnosť Atheneaum banke dodala 450 000 bankoviek. Všetky nepoužité bankovky boli spálené, zachovalo sa iba dvadsať kusov. Všetky existujúce exempláre sú opatrené perforáciou "MUSTER- VZOR". Podarilo sa nám zistiť aj sériové čísla perforovaných bankoviek , (séria 0006 čísla 01031 až 01050). Je to zaujímavý údaj najmä pre múzeá a historikov. Nie je pravdepodobné, že by sa táto dvestokoruna objavila kdesi zabudnutá v šuplíku. Úplne vylúčiť sa to však nedá, mohla byť ilegálne odcudzená pri likvidácii.
História tejto bankovky je kuriózna a spadá do obdobia rozpadu monarchie. Všetky pravé exempláre sú vytlačené ofsetom, rozmery 171x120 mm. Je vytlačená na bielom papieri, farba hnedá. Na lícnej strane je jasne čitateľný dátum 3. 11. 1918. Dôležitým prvkom je podpis guvernéra rakúsko-uhorskej banky Ľudovíta Becka. Treba si všimnúť aj ďalšie dva podpisy funkcionárov banky. Bankovku podpísal prednosta banky K. Moess a adjunkt dr. I. Fényes. Výtvarný návrh je veľmi jednoduchý a nedokonalý. Pravdepodobne na vyhotovenie návrhu bolo málo času, čo sa odzrkadlilo aj na konečnej podobe tejto kurióznej bankovky.
Táto bankovka je jedinečná a iste by ju každý zberateľ chcel vlastniť. Ak z nej existuje iba dvadsať kusov, tak je prakticky neprístupná. Napriek tomu by sa táto situácia dala riešiť. Zberatelia by s radosťou privítali faksimile tejto kuriozity. K vyhotoveniu týchto faksimilií by stačila aj dokonalá kópia niektorého z pravých exemplárov. V takomto prípade faksimile - fotokópia bankovky má svoje opodstatnenie. Sériové čísla pravých exemplárov sú známe a tieto bankovky sa medzi zberateľmi nevyskytujú. Napriek tomu by každá fotokópia mala byť označená, aby sa nedala pomýliť s originálom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
