potravou, druhý čerpajú pomocou žiabrov. Preto rybičky nikdy netrpia smädom. Nastáva skôr problém, aby rybie telo nebolo až príliš zavodnené. O to sa starajú rybie ľadviny a opäť žiabre. Moč rýb väčšinou neobsahuje močovinu, ale málomolekulárne látky ako napríklad amónny ión, čiže amoniak, ktorý je však zastúpený iba jedným percentom. Omnoho viac týchto látok je vylučovaných práve žiabrami (6 - 10x viac). Naopak ľadviny sa špecializujú na vylučovanie kyseliny močovej a niektorých zle rozpustných látok ako napr. kreatín, kreatinín. Ryby aj cítia pomocou čuchových jamôk v hlave. Tie však nie sú pretočné. Zmyslové ústrojenstvo chuti zahŕňa sliznicu úst, pery, fúzy, žiabrové oblúky a aj povrch tela. U cicavcov sú dlhé nitkovité brušné plutvy určené tiež na ochutnávanie.
Myslíte si, že je vo vode ticho? Ani náhodou. Ryby vydávajú zvuky plynovým mechúrom (steny sa zmršťujú a napínajú pomocou postranných svalov) trením kostí a pri dýchacích pohyboch. Okrem zvuku v pásmu ľudskému uchu nepočuteľnému, produkujú ryby aj nízkofrekvenčné zvuky. Komunikujú medzi sebou pri "dvorení", starostlivosti o mláďatá, pri kŕmení ale prejavujú aj strach. Keď sa to tak vezme, pod vodou je poriadny hluk.
Autor: ji
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
