spoznávať mesto a podniky, no nadchlo ma fotografovanie, trošku kreslenie a písanie. Jednoducho, vždy sa niečo nájde... a vždy sa nájde aj nejaký problém. Tentokrát, snáď ani nie je potrebné pripomínať, mňa ako aj mnoho z vás čakajú maturity a podávanie prihlášok na výšku. Čas na zábavu neostáva a na iné záujmy už vôbec. Pred nás sa stavia veľmi krátka ale dôležitá otázka: Kam do školy? Čo ďalej?
Pri tejto príležitosti som zašla do psychologicko -poradenského centra pre stredné školy a položila pár otázok PHDr. H. Gajdošovej.
V dnešných časoch má mladý človek na výber množstvo vysokých škôl, a práve táto skutočnosť spôsobuje nerozhodnosť. Čo má viesť človeka pri výbere?
"Je veľa maturantov, ktorí sa začnú starať o túto voľbu až vo štvrtom ročníku. Mnohým chýba motivácia, a často aj informácie, čo vedie k až nereálnosti. Rozhoduje aj vzdialenosť, škola - trvalé bydlisko, inak povedané financie. Študent by sa mal spytovať sám seba, a zamyslieť sa nad tým, čo je pre neho vhodné. Vo všeobecnosti v tejto súvislosti existujú dva typy osobností. Všeobecne úspešní (viac častí) si zvyknú vybrať prostredné, interdisciplinárne štúdium, ako napríklad personálny manažment alebo ekonómiu. Špecialistov je omnoho menej, a v súčasnosti na nich silne pôsobí efekt smerovania vrstovníkov, tu odporúčam dôkladne si prejsť motiváciu. Nevďačný je tzv. haló efekt. Krátke nadchnutie rýchlo opadne. V podstate študent urobí najlepšie, ak zváži možné voľby takým spôsobom, aby sa z nich vykryštalizovala jedna, bez ktorej si nevie svoj ďalší život predstaviť. Samozrejme týmto to nekončí, ďalším bodom je prijatie úloh, ktoré jeho voľba obnáša, a predstaviť si alebo načrtnúť plán, podľa ktorého ich bude plniť."
Študenti po ukončení vysokej školy často ostávajú bez práce nie vlastným pričinením. U maturantov teda môže vzniknúť dilema. Je lepšie sa rozhodnúť pre viac perspektívnu budúcnosť, no s menším osobným presvedčením?
"Rozhodovanie po skončení vysokej školy je také isté ako rozhodovanie stredoškoláka. Príklad, mladý človek - učiteľ dostane ponuku 7500 Sk na škole alebo 12000Sk ako predavač. Má sa teda držať špecializácie alebo peňazí? Podľa mňa to nie je dôvod na rozhodovanie. Nie je škola, ktorá neposkytuje žiadny ale ani plný odber študentov na trhu práce."
Keď si teda šťastlivec zvolí svoju životnú cestu aspoň na ďalšie štyri roky, príprava na prijímacie skúšky, no hlavne prispôsobenie sa novému systému učenia si vyžaduje nový prístup k učeniu. Predstava prebdených nocí za knihami pred skúškami nie je vôbec lákavá. Je vôbec možné v našich podmienkach študovať a zároveň vychutnávať mladosť?
"V prvom rade, študent si vyberá vzhľadom na prijímacie skúšky viacero alternatív, a platí tu: čím riskantnejšia je prvá voľba, tým musí byť reálnejšia aj tá posledná. Tieto voľby by mali byť prepojené. Typické a moderné u mladých je právo a ekonómia, tu sa však črtajú riziká. Každá hodina, ktorú venujem jednému, je strata pre druhú možnosť. V týchto odboroch je najzákladnejšia otázka konkurencie... dôležitá je aj najmenšia informácia, detail. Je možné vyskúšať aj jedno aj druhé, no je potrebné si uvedomiť, že v prípade druhej voľby má na školu nezoberú, a tento pokus pre mňa znamená jedine plus, nová skúsenosť. V novom prostredí by sme sa nemali spochybňovať, dôležité je si dožičiť čas na adaptáciu, odvážiť sa otvoriť novým možnostiam. Ako sú rôzne typy ľudí, rôzne je aj trvanie adaptácie. Nie je to však nezvládnuteľné."
Aký máte názor na experimentovanie s rôznymi tabletkami- povzbudzovačmi, podporujúcimi mozgovú činnosť?
"Existuje mnoho vecí na tento spôsob - pol dňa a vybavené. Výsledný efekt je neúčinný. Ide o čerpanie z rezerv organizmu, akési zhustenie, násilnú mobilizáciu organizmu v dôsledku toho, že sme neboli schopní odmietnuť nejakú spoločenskú akciu alebo jednoducho z lenivosti. Efektívnejšie je vedieť si udržať rovnováhu. Za lepšie považujem napríklad prísť na skúšku s poloprázdnou hlavou a zdravou drzosťou, ako ničiť sa celú noc alebo neprísť vôbec."
Dnes sa od človeka vyžaduje, aby bol aktívny, ambiciózny, schopný "predať" svoje vedomosti. Niektorí ľudia nemusia byť práve rodení extroverti, no môžu byť inteligentní a bystrí. Vidíte v tomto nejaký problém?
"Je pravda, že narastá význam sociálnych zručností. Platí to najmä v médiách a manažmente. Naopak je dosť miest, kde nejde o prílišnú otvorenosť, napríklad v medicíne, ďalších prírodných vedách a podobne.
Avšak sociálna zručnosť a extroverzia sú dva rozdielne pojmy. Sociálne zručný človek je schopný vyhľadávať informácie, pracovať s nimi a vedieť ich správne využiť, rozhoduje stabilita, schopnosť riešiť konflikty, byť zodpovedný, dokonca vedieť odmietnuť."
Stretávate veľa mladých ľudí a spoznávate naše myslenie, ako vnímate túto generáciu a vidíte jej budúcnosť?
"Naša mládež sa nespráva dostatočne lojálne a nezanedbateľnou je i otázka zodpovednosti. Akoby sa vôbec nebála riskovať, vzniká viac menej výrazná fluktuácia. Ako všetko okolo nás má to svoje výhody a nevýhody. Keď sa dnes mladému človeku niečo nepáči, rieši to formou úteku. Či už je to na vysokej škole alebo po jej skončení v praxi. Rizikom sú stále otvorené zadné dvierka, zväčšuje sa limit tolerancie, čo spôsobuje obrovskú slobodu. A práve tu vidíme obrovské výhody vyplývajúce z viacerých možností výberu, a tým lepšieho zakotvenia. Skúšaním si človek cibrí myslenie a svoje schopnosti. Čím je človek slobodnejší, priebojnejší, tým skôr si uvedomí čoho sa vzdať nechce. Rýchlejšie si vytvorí hodnotový systém, získa sociálne zručnosti a vie rozlíšiť, čo je podstatné. Potenciál mladých ľudí je čím ďalej väčší a vedie k nekonečným možnostiam."
Autor: Ľuba Čurpeková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
