podám prihlášku na vysokú školu. Občas si hovorím, že som sa musela zblázniť. Veď už som si to vyskúšala. Ale predsa. Titul je titul a myslím, že mi škola na škodu nebude. Navyše, masmediálna komunikácia je o niečom inom ako ekonomika. A ešte niečo véééľmi dôležité. Matematika sa ako taká nevyučuje, študentov trápia s akýmsi predmetom o vzorcoch iba jeden semester. Napriek tomu by som si nevedela seba predstaviť ako každé božie ráno vstávam a cupitám do školy a ešte k tomu do Prešova. Ale diaľkovo, to je iná káva. To sa popri práci a popri množstve iných záujmov stihnúť dá. Prečo som si to rozhodnutie musela nechať na poslednú chvíľu, to je záhadou aj mne samej. Nie je hračkou v priebehu pár dní zohnať tlačivo prihlášky, krvopotne ho vyplniť, pohľadať overené kópie vysvedčení (ešte že mi ich predtým vrátili), vybrať niečo z publikovanej tvorby, potvrdiť prihlášku lekárom a tak podobne. Je to ako v Kocúrkove. Čím zložitejšie, tým lepšie. Ale snáď to bude stáť za to. Ja už viem do čoho idem. Ale čo chúdence, ktoré ešte nemajú za sebou ani maturitné skúšky a už teraz sa zapodievajú myšlienkami na ďalšie (m)učenie sa? Ešte netušia, čo to bude za utrpenie deň pred maturami, keď si budú myslieť, že to čo sa naučili, alebo to, čo sa na nich nalepilo, sa stratí v tom čiernom nenávratne, ktoré sa im vytvorí v hlave a predstavách. Až keď to budú mať za sebou, povedia si ako tisíce pred nimi, že to naozaj bola iba formalita. Teda väčšina si to bude môcť povedať. Istotne sa nájdu aj takí, ktorí sa budú držať zlatého pravidla, že september to istí. Ak by som bola sudičkou, každému maturujúcemu by som priala, aby to bolo iba ako sen. Otvoríš oči, a nočná mora zmizne. Keby to bolo také jednoduché. Ale vo všetkom zlom, je potrebné vidieť aj niečo dobré. Keď by to nebolo dobré na nič iné, tak minimálne na to, aby ste si ten stres a adrenalín v krvi vyskúšali skôr, ako prežijete prijímačky. Sama viem, že tí spolužiaci, ktorí sa na strednú školu dostali len na základe dobrého priemeru a prijímačky nerobili, mali oveľa väčší strach a väčšie "depky" z maturít, ako ostatní. Teda, ak nerátam triednych hrdinov. Ale dosť bolo strašenia. Tí, čo to majú za sebou sa pousmejú. Je tu však niečo, čo vás istotne zaujíma viac ako škola. Hoci je už po Valentínovi, romantický večer v šere kina si môže užiť Irenka Krišová s rytierom svojho srdca. Aby sme jej to umožnili, stačilo tak málo e - mailom (na adresu curlygirl0007yahoo.com) zaslať odpoveď na moju otázku z minulého kola. Najvýhodnejšie je byť prvý a hlavne odpovedať správne. V prípade Irenky bolo správnou odpoveďou meno Jackie Chan - inšpektor Lee z filmu Rušná hodina 2. Ak splníte vyššie uvedené podmienky, ste jasným výhercom. V prípade, že si to chce niekto skúsiť, a ja pevne verím, že chce, tu je nová otázka. Vo filme Dannyho jedenástka, alebo ak chcete tak Ocean's Eleven, si zahral skutočne hviezdny hollywoodsky výkvet. Drsný George Cloney, energická Julia Roberts a sladký Brad Pitt sa chystajú vylúpiť najväčšie a najlepšie strážené kasíno v Las Vegas. Ako? To môžete zistiť, ak napíšete ku každému menovanému hercovi aspoň jeden film, kde sa predstavil ako nezabudnuteľná postava. Samozrejme, že pre každého znamená nezabudnuteľná postava niečo iné, ale skúste to. A pamätajte na to, že vyhráva prvá správna odpoveď.
P. S. pre Irenku: Tvoja výhra - dva lístky do kina ťa čakajú priamo v redakcii Ťaháka na Boženy Němcovej 32 dnes, t. j. 4. 3. 2002 medzi 16. a 17. hodinou.
Autor: KUČIERKA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
