Strážca lesa sa stal zberateľom sekier samozvaných drevorubačov
Stará Ľubovňa Predčasný koniec tohtoročnej zimy prináša skoré bilancovanie škôd vzniknutých na lesných porastoch. Tie však tentoraz nevznikli vďaka
Robert Juriš
Externý prispievateľ
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
kalamitám, ale ich spôsobili nepozvaní drevorubači, ktorí potrebovali drevo na vykúrenie svojich príbytkov. Napríklad: "Istý lesný zamestnanec staroľubovnianskej firmy Ekos nahlásil na obvodnom policajnom oddelení zmiznutie drevnej hmoty. Za najzdevastovanejšiu lesnú oblasť označil tú, ktorá sa nachádza v blízkosti mestskej lokality Podsadok," informoval nás policajný hovorca mjr. Jozef Čandík.
Podľa jeho slov, od začiatku tohto kalendárneho roku tu neznámi páchatelia ukradli drevo za viac ako 30 tisíc korún. "Straty vyčísľujeme každý rok, vždy na jar. Platí, že čím dlhšia zima, tým väčšie škody. Jedenkrát sa jednorazovo vyšplhali až do výšky 90 tisíc korún," konštatoval vedúci strediska mestských lesov spoločnosti Ekos v Starej Ľubovni Atila Beck a dodal, že hoci škoda na dreve nie je príliš veľká, vzniknuté biologické straty spôsobené nekontrolovaným výrubom sú prakticky nevyčísliteľné. "Porasty trpia, narúša sa stabilita lesa. Ani nechcem myslieť na metrové pahýle 20-ročných jaseňov, ktoré som nedávno objavil," uviedol ďalej.
Podľa jeho slov, nepovolaní drevorubači úradujú v mestských lesoch najmä v blízkosti rómskej osady Podsadok. "Les s rozlohou 1150 hektárov strážim sám spolu s dvoma ďalšími lesníkmi. Zatiaľ sme nezískali žiadnu náhradu za vzniknuté škody. Ak aj chytíme páchateľa, zväčša sú to deti. Vymožiteľnosť práva je v tomto prípade nulová," tvrdí A. Beck, z ktorého sa medzičasom stal zberateľ sekier zabavených nepovolaným drevorubačom.
Návštevy mestských lesov sú dané skutočnosťou, že v rómskej osade chýba základná infraštruktúra. Namiesto plynom tu totiž ešte stále kúria drevom. "Pred niekoľkými rokmi sme uvažovali nad projektom plynofikácie osady. Stroskotal však na skutočnosti, že plyn je možné dotiahnuť iba ku skolaudovaným domom. A tých je tu len veľmi málo. Za daných okolností ani plynári nebudú súhlasiť s budovaním rozvodov a prípojok," informoval nás prednosta Mestského úradu v Starej Ľubovni Ján Hnatko.
Ako sme sa dozvedeli ďalej, istá šanca sa podľa ostatných informácií z poľského Nového Saczu črtá v rámci programov cezhraničnej spolupráce z fondu Phare. Európska únia je v ostatnom čase priaznivo naklonená projektom na pomoc rómskej minorite. Predpokladá sa, že práve investovanie do neexistujúcej infraštruktúry by mohlo zabrániť ďalšiemu pľundrovaniu mestských lesov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.