čase sa opäť rozvírila hladina okolo "dvestosemdesiatsedmičky", pretože ministerstvo životného prostredia chystá jeho novelizáciu.
V čom je Zákon NR SR číslo 287/1994 vôbec sporný? Ing. Milan Koreň, CSc. (na snímke) zo Štátnych lesov (ŠL) TANAP si myslí, že najviac v tom, že nezohľadňuje reálny stav vyhlásených rezervácií, ktoré vznikli pred vyše pätnástimi rokmi, v odlišnom právnom prostredí. "Vtedy ešte ako štátne prírodné rezervácie sa nechápali ako dnes. To znamená, ako prísne prírodné rezervácie, alebo ako takzvané divočinové územia slúžiace iba na vedecký výskum a ochranu. Mali aj iné funkcie, ktoré nezapadajú do rámca nového zákona," mieni vedecký pracovník. Ak by sme to rozmenili na drobné, terajšie národné prírodné rezervácie majú síce nové pomenovanie, ale z hľadiska poslania nemajú na väčšine výmery "parametre" najprísnejšie chránených území. A to ani z hľadiska našich ani zahraničných právnych noriem. "Aj laikovi musí byť jasné, že súčasťou národných prírodných rezervácií nemôžu byť lyžiarske zjazdovky na Solisku, alebo na Skalnatom Plese, vysokohorské chaty, či asfaltové cesty, " doplnil M. Koreň.
Prírodné rezervácie a zákon 287/1994 podľa M. Koreňa nevytvárajú funkčný celok. Naopak. "Obrazne povedané vytvárajú situáciu, ako keby sme chceli do novej Škody Octavia vmontovať karburátor zo Škody 120. Výsledkom takéhoto kroku môžu byť iba zbytočné problémy," vysvetľuje pracovník ŠL TANAP.
Na tie narážajú nielen ochranári, ale aj bežní občania tatranských osád, podnikatelia a investori. Obyvatelia žijúci na území národného parku sú zo strany zákona doslova šikanovaní aj pri obyčajnom venčení psa. Nemôžu ho totiž voľne pustiť do prírody, žijú totiž na území národného parku. Na strane druhej najväčšie výhrady zaznievajú zo strany prevádzkovateľov lyžiarskych vlekov a lanoviek. Ján Gavalier, predseda združenia prevádzkovateľov vlekov a lanoviek na Slovensku, už niekoľko rokov otvorene kritizuje ochranárov, že sa nesnažia o zmenu legislatívy. Ako uviedol, pri zmene legislatívy by časť prostriedkov, ktoré by "vlekári" zarobili, mohli použiť práve ochrancovia prírody. Po novele zákona volá aj magistrát Vysokých Tatier. Primátor Gabriel Ondrovič si však nedával servítku pred ústa a vyhlásil, že má veľké obavy z toho, aby pripravovaná novela ZOPK nebola ešte prísnejšia, ako tá, doteraz platná. Opomenúť netreba ani vlastníkov pôdy v chránených územiach, ktorí napriek sedem rokov platnému zákonu zatiaľ nedostali žiadnu kompenzáciu.
Na kľúčovú otázku, čo s budúcnosťou silne urbanizovaných lokalít na území TANAP-u M. Koreň hovorí, že ide o veľmi chúlostivú otázku, ktorá však nemá veľa riešení. "Poslaním národného parku je ochraňovať prírodu a poskytovať vhodné podmienky pre rekreáciu. Hovorí o tom aj Svetová únia ochrany prírody (IUCN). Musíme v nich počítať s istou rekreačnou vybavenosťou. Ide teda o kompromis, ktorý by mal vychádzať s akéhosi optimálneho rekreačného vybavenia. Malo by sa dosiahnuť vtedy, keď súčet jeho úžitkov a úžitkov z prírodnej krajiny bude najvyšší," konštatuje ochranár.
Ako ďalej dodal, vybudované priestory na rekreáciu už sotva možno rozšíriť. Je ich potrebné materiálne a technicky skvalitniť. Extenzívny rozvoj by sa mal ponechať na Podtatranskú kotlinu. Súčasné urbanizované priestory by sa však mali naďalej rozvíjať. "Z hľadiska logickej postupnosti krokov, by som dnes v prvom rade otvoril diskusiu na tému, či je rozumné zriaďovať chránené územia v chránenom území. Osobne sa prihováram za systém zonácie, ktorý je podľa môjho názoru dostatočne metodicky rozpracovaný. Hrubý návrh hraníc vlastného územia TANAP-u a jeho ochranného pásma premietnutý do koncepcie členenia tohto územia na zóny a takzvané ekologicko-funkčné priestory už máme na našom pracovisku k dispozícii. Od roku 1999 ho spresňujeme podrobným terénnym mapovaním biotopov nad hornou hranicou lesa. V súhrne nám vychádza podstatne odlišná štruktúra územného systému zón a ekologicko-funkčných priestorov, než je navrhnutá napríklad v Programe starostlivosti o TANAP do roku 2000," uzavrel tému M. Koreň.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
