(Dobšiná novým sídlom okresu)
Viedenská arbitráž znamenala pre okres Rožňava stratu južných častí okresu spolu s okresným mestom. Z Rožňavského okresu Československá republika odstúpila Maďarsku tieto mestá a obce: Bôrku, Borzovú (dnes Silická Brezová), Brzotín, Čučmu, Drnavu, Hárskút (dnes Lipovník), Jólesz (dnes Jovice), Kerešovce (dnes Kružná), Kováčovú, Lúčku, Krásnohorskú Dlhú Lúku, Nadabulu, Paškovú, Plešivec, Krásnohorské Podhradie, Rožňavu, Rudnú, Salovec (dnes Slavec), Silicu, Kunovú Teplicu a Vidovú.
Z bývalého okresu Rožňava ostalo súčasťou Československa 31 obcí: Betliar, Brdárka, Rožňavské Bystré, Dedinky, Dobšiná, Gecelovce (dnes Koceľovce), Genč (dnes Honce), Gočaltovo, Gočovo, Hanková, Henckovce, Kobeliarovo, Čierna Lehota, Markuška, Ochtiná, Pača, Petrmánovce (dnes Petrovo), Malá Poloma, Veľká Poloma (v súčasnosti spolu tvoria Gemerskú Polomu), Rejdová, Rekeňa (dnes Rakovnica), Rochovce, Roštár, Rozložná, Nižná Slaná, Vyšná Slaná, Slavoška, Slavošovce, Štítnik, Vlachovo a Ztratená (dnes Stratená). Obežník Prezídia Krajinského úradu v Bratislave určil ako sídlo nového okresu, resp. politického okresu ako v tom čase nazývali okres, Dobšinú.
Toto mesto s bohatou historickou tradíciou akiste nebolo vybrané náhodou. Patrilo totiž ešte počas existencie Rakúsko-Uhorskej monarchie popri Rožňave k jedinému mestu so zriadeným magistrátom v bývalom okrese Rožňava. Po vzniku Československa bola Dobšiná spolu s Rožňavou vyhlásená za tzv. veľkú obec. Vzhľadom na jej význam v bývalom Rožňavskom okrese a počet obyvateľov (po Rožňave druhé najľudnatejšie mesto v okrese) bolo toto rozhodnutie správne.
Tento stav bol právne kodifikovaný až zákonom číslo 190 o verejnej správe vnútornej z roku 1939 Slovenského zákonníka. Spomenutý zákon ustanovil aj ostatné sídla okresov na Slovensku, ktorých sa dotklo arbitrážne rozhodnutie. Účinnosť nadobudol 1. januára 1940. Okrem toho zrušil Krajinský úrad v Bratislave a zriadil 6 nadokresných celkov župy. Okres Dobšiná bol zaradený do obvodu Pohronskej župy so sídlom v Banskej Bystrici.
To teda znamená, že novovzniknuté okresy pracovali provizórne až do konca roku 1939. Ešte koncom roku 1938 došlo v týchto južných okresoch k zrušeniu okresnej samosprávy, ktorú predtým reprezentovali okresné zastupiteľstvá a výbory. O tom si však povieme v inom príspevku.
PhDr. Pavol Tišliar, Dobšiná
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
