Kultúra nejde na odbyt
Po roku 1989 sa zákony trhovej politiky radikálne zmenili. Vytvorilo sa konkurenčné prostredie - akási živná pôda pre "zrod" reklamy. Ponovembrová skupina podnikateľov a tiežpodnikateľov veľmi rýchlo zistila, v čom spočíva jej sila - účinná reklama je schopná "predať" čokoľvek. Necelých trinásť rokov nám stačilo na to, aby sme sa s jej prítomnosťou stihli dokonale zžiť. Nechali sme sa reklamou rozmaznať, čo ona na oplátku plne využila. Našu lenivosť premieňa na tučné zárobky tých "šikovných", ktorí už dávno objavili nepísané pravidlo čo ľuďom nestrčíte rovno pod nos, to si nevšimnú. Neustále sú nám núkané desiatky nových produktov, na ktoré stačí ukázať prstom. Reklama nás má dokonale v hrsti a vedome, či podvedome sme ňou manipulovaní. Občas to vyzerá, akoby o našich potrebách za nás rozhodoval niekto iný...
Reklamných šotov na rozličné (s)potrebné tovary je skutočne neúrekom, horšie je to v prípade "tovaru" s krycím názvom kultúra. Tu už nestačí len lusknúť prstom a čakať na doporučenú zásielku. Chce to trochu viac času, energie, chuti, odhodlania, záujmu a ktovie čoho všetkého ešte. Suma sumárum, je to viac, ako nám dovoľuje naša pracovná vyťaženosť a každodenné povinnosti. Ba čo horšie, je to oveľa viac, ako sme ochotní obetovať (česť výnimkám). Sú dve možnosti. Buď v kútiku duše čakáme, kedy bude kultúra na objednávku alebo sme ju už stihli zaradiť do kolónky s označením "nepotrebné".
Bolo by jednoduché zvaliť vinu na reklamu. Ak by kultúru viac propagovala, lepšie by sa "predávala". Ibaže aj na to sú potrebné financie a tie v tejto sfére už dlhšiu dobu chýbajú (tak ako vo všetkých ostatných). Najvýstižnejšie je prirovnanie k začarovanému kruhu, pri ktorom pomôže už len zázrak. Ďalšia, do čierneho mierená výhovorka, by sa mohla odvolať na nedostatok možností kultúrneho vyžitia. Stačí sa len rozhliadnuť. V kauze Rožňava je kultúrna púšť už sedem rokov intenzívne zveľaďovaná členmi divadla Actores (okrem iného plnia funkciu magnetu priťahujúceho umenie zo všetkých svetových strán, čo ich pôsobenie ešte umocňuje).
Do vreca s kultúrou možno pokojne zaradiť aj návštevu kina či kúpu knihy, podporenie činnosti amatérskych súborov a skupín pôsobiacich na území mesta... Chce to len trochu fantázie. V našich končinách je obľúbenou výhovorkou aj neodmysliteľná finančná kríza. Zaujímavé, že sa nevzťahuje na každodennú krabičku cigariet a množstvo iných (nie práve najlacnejších) záležitostí. Kultúra je v mnohých prípadoch to posledné, na čo sme ochotní prispieť. Čo bude ak jej raz nebude? Možno už nebude vôbec nič. Iba tie naše nekonečné povinnosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
