Hrádzu medzi Jahvem a Alahom tu vytvorili v roku 1974 modré prilby. Už skoro štyri roky v tomto priestore strážia hranicu mieru aj slovenskí vojaci. Jedným z nich je aj rodák z Kráľovského Chlmca čatár Otto Kosztyu.
Na území Golanských výšin s celkovou rozlohou 1700 km2 žije v súčasnosti asi 15 000 Arabov a 12 000 izraelských osadníkov. Izrael, ktorý okupuje z celkového územia výšin oblasť s rozlohou 1150 km2, nepovažuje Golany z historického hľadiska za vlastné teritórium a na rozdiel od iných obsadených arabských oblastí ich neanektoval. Pred okupáciou z nich Sýria vojensky kontrolovala značnú časť Izraela, vrátane Tiberiadskeho jazera, ktoré sa rozprestiera pod ich úpätím a je strategickým vodným zdrojom pre Izraelský štát. Sýriu považuje Izrael za najlepšie vojensky pripraveného protivníka a Golany plnia v jeho obranných plánoch funkciu ťažko prekonateľného nárazníkového pásma pre prípad prekvapujúceho útoku z jej strany.
Rozdelené rodiny
Slovenskí vojaci, ktorí na územie Golanských výšin prišli pod modrou zástavou, nemajú na izraelsko-sýrsky konflikt vyhranený názor. Koniec koncov nezaujatosť v tomto spore je aj jednou z podmienok pri výbere štátov do misie UNDOF zo strany OSN. Slovenská republika na misii participuje relatívne krátky čas. ,,Na Golanoch je z 1050 vojakov mierových síl OSN z piatich štátov 95 Slovákov," hovorí veliteľ slovenského kontingentu major Peter Čižmárik. Okrem príslušníkov Armády SR tu pôsobia vojaci z Rakúska, Poľska, Kanady a Japonska.
Mierotvorcovia zo Slovenska pôsobia v demilitarizovanom pásme, južne od pohoria Hermon. Všetci sú profesionálnymi vojakmi. Väčšina sem prišla z Práporu okamžitej reakcie z Martina. Zodpovedajú za priestor o rozlohe 58 štvorcových kilometrov. Ich každodenná činnosť spočíva najmä v pozorovaní zóny separácie zo siedmych kontrolných pozícií. Pozornosť si zasluhuje najmä pozícia číslo 16. Nachádza sa na okraji sýrskej dediny Hadar. Známa je ako miesto rodinného vykrikovania (,,family shouting place"). Jej drúzske obyvateľstvo od rodín v dedine Majdal Shams na Izraelom okupovanom území v súčasnosti oddeľuje pozorne strážený technický plot. Porozprávať medzi sebou sa môžu len pomocou megafónov. Takýmto spôsobom si dohovárajú dokonca i svadby.
Jedným z prieskumníkov je aj Zemplínčan čatár Otto Kosztyu.
Rodák z Kráľovského Chlmca patrí k tým, ktorí prišli do misie počas posledného striedania vojakov koncom minulého roka. ,,Do armády ma priviedla nezamestnanosť. Svoje rozhodnutie však neľutujem," poznamenáva prieskumník z pozície č. 16. Vie, že ťažké obdobie odlúčenia od svojej manželky a dcérky im po návrate vynahradí nový byt, na ktorý usilovne šetrí. Podľa neho nie je žiadnym prekvapením, že do misie chodia vojaci za zárobkom, ktorý by inak na Slovensku nezarobili ani za niekoľko rokov.
Prázdna ošetrovňa
O slovenských príslušníkov mierových síl je v tejto kamennej pustatine skutočne dobre postarané. A to nielen z hľadiska ich finančného zabezpečenia. Okrem malej časti príslušníkov štábu, je väčšina z nich zaradená do 3. roty rakúskeho práporu (AUSBATT). Všetky pozície sú pravidelne zásobované čerstvou vodou a potravinami z rakúskych proviantných skladov. ,,Hanu" na zlú kvalitu jedla, ako sem-tam zaznie z úst vojakov, ktorí slúžia vo vojenských útvarov na Slovensku tu skutočne nepočuť. Zlé jazyky tvrdia, že také množstvo stravy a rôznych nealkoholických nápojov by od slovenských ,,provianťákov" nikdy nedostali.
Na tunajšie nehostinné pomery sú slovenské kontrolné pozície veľmi dobre vybavené aj po hygienickej stránke. Nechýbajú v nich sprchy či sauna. Určite i vďaka tomu tu ochorie len málokto. Podľa lekára zdravotníckeho strediska AUSBATT-u nadporučíka Igora Gergiča vojaci nechcú na ošetrovňu chodiť a ak prídu bránia sa hospitalizácii.
Najviac stanovíšť má slovenský kontingent obsadených ôsmimi ľuďmi. Tí musia medzi sebou vydržať celý rok. Prípadnej ,,ponorkovej nemoci" bráni povinné vyberanie voľna vojakmi mimo svojej pozície. Okrem 30 dní dovolenky majú nárok aj na 60 hodinový odpočinok. Dva razy za pol roka ho môžu stráviť tak na izraelskej ako aj na sýrskej strane. K tomu patrí aj ,,Charlie dutty", čo je každomesačné štvordňové voľno, v ktorom je však zahrnutá aj sobota a nedeľa. Slováci najčastejšie navštevujú Izrael, ktorý je im predsa len kultúrne bližší.
Igor HADAR, Golanské výšiny
Autor: čak
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
