Gazprom a ... nikto ďalší. Medializované informácie hovoria, že cena za 49% akcií má byť čosi pod 3 miliardy USD, to jest v rozmedzí 130-135 mld. Sk.
To je realita. Zo súťaže konkurečných ponúk, ktorých malo byť údajne až päť-sedem, zostala jednosmerná ulica. Tak veci ale občas bežia, uchádzači sa zvyknú spájať a uspokoja sa s podeleným balíkom, aby sa nemuseli prebíjať v cene. Zo strany plynárenských gigantov ide jednoducho o hru na vrabca v hrsti a menšie riziko. Pre vyhlasovateľa tendra, teda konkrétne náš štát, to nie je nič príjemné, veď v tvrdej súťaži sa mohli Ruhrgas, Gazprom a spol. prelicitovať možno aj k tým 200 miliardám, o ktorých sníva napr. Fico.
Nijaká tragédia sa však nedeje, tých 130 miliárd je približne očakávaný výnos. Ako dôkaz toho si stačí nalistovať rôzne odhady, ktoré sa od momentu, keď vláda schválila tento predaj, objavovali. Ak škrtneme horné a dolné krajnosti, pohybovali sa veľkou väčšinou v pásme 120-150 miliárd. Najčerstvejším dôkazom, že ponuka je "reálna", je nedávna koaličná zvada, po ktorej si SDĽ akože presadila, aby na dôchodkovú reformu išla polovica výnosu z tohto predaja (a nie, ako sa pôvodne počítalo, presne 55 miliárd). Hneď po tejto dohode sa objavili analýzy, že Sociálna poisťovňa získa touto zmenou asi o 10-15 miliárd viac, ako 55 miliárd. A 65 je presná polovica zo 130. Isteže sa na najväčšej privatizácii v strednej Európe dalo zarobiť aj viac. Tu však treba vedieť zásadnú vec: Ponuka v takomto tendri nie je len výslednicou bilančnej sumy spoločnosti, hospodárskeho výsledku a kalkulácie budúcich výnosov. Zahŕňa - bohužiaľ pre nás - aj rad ďalších politicko-ekonomických faktorov. Napríklad: Keby Slovensko už bolo členom NATO, celkom iste by bola hodnota SPP vyššia. Jednoducho preto, lebo by sme mali vyšší investičný rating. Ten odráža aj také parametre, ako napr. bezpečnosť investície, podnikateľské prostredie, vymáhateľnosť práva, stav legislatívy. (Za omnoho menej významný český Transgas získala Zemanova vláda približne toľko, koľko sa teraz ponúka za SPP - iste, za 97% akcií.) Ak teraz trebárs Mečiar narieka, že "cena je o 100 miliárd nižšia, ako je reálna cena", plače na hrobe, ktorý vykopal sám vtedy, keď sa kvôli jeho spôsobu vládnutia SR do NATO nedostala. Je veru priepastný rozdiel, či to isté SPP predáva slovenská, alebo nemecká vláda. Ďalším "príspevkom" Mečiarovej koalície k dnešnej cene SPP sú napr. aj Duckého zmenky, kauza ktorých je stále otvorená a podľa výroku NS ich držitelia majú nárok na "výplatu".
K subjektívnemu, resp. morálnemu znehodnoteniu SPP prispela, isteže, aj súčasná garnitúra. Nekonečný politický zápas o spôsob a rozsah privatizácie, ktorý sa uzavrel (zatiaľ) týždeň (!) pred otvorením obálok, cenu asi tiež znižoval. Takisto aj rôzne "tipy" na minimálnu cenu, ktoré si tento boj vynucoval; práve odtiaľ sa mohol odvíjať scenár, že pôvodne tvrdí súperi uznali za výhodnejšie sa spojiť, keďže v prípade jedinej bezkonkurenčnej ponuky je vláda fakticky pritlačená k stene. Tu je vidieť obrovskú škodlivosť ťaženia SDĽ, ktorá vlastne zo zvyšku koaličných predstaviteľov vyžmýkala protiargumenty typu "ak teraz nesprivatizujeme SPP, nebude na dôchodkovú reformu". Odkryli sme takto karty a parafrázovali Jánošíka: "Keď sme sa už sami upiekli, tak si nás aj zjedzte".
Takže ponuka "konzorcia troch" nie je ani o 100 miliárd nižšia, ako hovorí Mečiar, ani "škandalózne nízka", čo tvrdí Fico, ani "ako za 34% akcií, nie ako za 49", čo si zase myslí Koncoš. Práve včerajší výrok predsedu SDĽ ale otvára nové kolo konfliktu, keďže chce "ponúkanú sumu prepočítať na adekvátny počet akcií, alebo zastaviť tender" - čiže ponuku neakceptovať. Nakoľko dôslednosť SDĽ pri presadzovaní svojich zámerov už poznáme, nie je to dôvod na šírenie paniky, cirkus však bude. Vývoj nie je ťažké predvídať. Vláda návrh privatizačnej komisie, aby bola ponuka akceptovaná, schváli, ale proti hlasom SDĽ, ktorá sa medzitým bude vyhrážať, že posunie kauzu do parlamentu. Tam ju však predbehne Fico, ktorý už avizoval, že navrhne v NR SR uznesenie, ktoré by vládu zaväzovalo odvolať privatizačného poradcu a zrušiť tender.
O zábavu i napätie je teda naďalej postarané. Hoci sa celkom nedá súhlasiť s podnikateľom Krajňákom, ktorý už pred dvoma rokmi o privatizácii SPP povedal, že "je to jediná zásadná vec, ktorá sa udeje za tejto vlády", ide nesporne o jeden z najzásadnejších krokov. Máločo je pre krajinu dôležitejšie ako to, aby tento biznis storočia úspešne prebehol. Inak sme namydlení tak, že lepšie o tom vopred ani nešpekulovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
