dôstojné bývanie pre rómske komunity, vrátane chýbajúcich inžinierskych sietí. Zdá sa však, že v celom Prešovskom kraji sa zdvihla vlna nevôle. Svedčí o tom nielen tvrdý odpor obyvateľov Huncoviec v okrese Kežmarok. Podobne zmýšľajú aj ľudia v obci Svinia v Prešovskom okrese. Hlasy sa ozývajú aj z iných obcí Prešovského kraja, kde kompetentní vyhoveli žiadostiam.
O rôznych stanoviskách dvoch skupín občanov v obci Svinia sme už čitateľov informovali. Aj o tom, že po vlaňajšom referende, ktoré vyznelo v prospech výstavby komplexu domov a občianskej vybavenosti pre Rómov v lokalite Borový kút, sa tento rok naopak objavili dve petície. Jedna za výstavbu a druhá proti.
Ani na jednom zo zhromaždení, kde občania mali možnosť pripomienkovať pripravenú urbanistickú štúdiu, nechýbali slovné útoky. Problémom je odpredaj pozemkov pre účely výstavby. Na tú potrebuje Svinia 12 hektárov a zatiaľ má súhlas sotva na tretinu. Väčšina vlastníkov pôdy ju nechce predať a nesúhlasí ani s výmenou. Starosta Miloslav Mihok argumentoval, že vlastníci pôdy sa na verejných zhromaždeniach vôbec nevyjadrili (často ide o podielnikov s malými čiastkami pôdy a aj preto je zložité získať ich súhlas, alebo stanovisko).
Keď nás zástupcovia obyvateľov Svinej, ktorí nesúhlasia s výstavbou, navštívili v redakcii, vysvetlili dôvod. Podľa ich slov sa vlastníci báli ozvať a verejne odporovať po skúsenostiach, že aj tí, ktorí na zhromaždení argumentovali, do týždňa ich buď vykradli, alebo zničili im časť majetku, či rozbili okná na rodinných domoch. Jednoducho vznikla atmosféra plná protichodných emócií.
Podstata obáv tejto časti ľudí je v tom, že aj keď sa postaví nová osada, stará nezanikne. Už teraz registrujú, že v obci sa ukazujú Rómovia z okolia, ktorí sa dopočuli o výstavbe nových domov. Údajne zisťujú, či by sa v neskôr opustených unimobunkách nemohli usadiť. "Bojíme sa, že nám v obci ostanú dve osady a nekontrolovateľného prílevu Rómov. Nie je pravda, že sme v minulosti neriešili problém bývania. Ja neviem, ktorá obec môže povedať, že za 12 rokov postavila pre Rómov štyri bytovky. Teraz sú úplne zničené, neobývateľné a rovnaký osud čaká aj nové domy. Nepresvedčili nás, že sa dokážu prispôsobiť," povedala v tej súvislosti poslankyňa obecného zastupiteľstva Agnesa Uličná.
Podľa slov Heleny Výrostkovej sa stretli s Rómami z osady. Z rozhovoru vyplynulo, že mnohí ani nevedia, kto o nich takto rozhodol a do Borového kúta ani nechcú ísť. Vyslovila presvedčenie, že po piatich rokoch pôsobenia slovenských aj zahraničných nadácií, ktoré sa usilujú zmeniť životný štýl Rómov v osade, sa vzťahy s dedinčanmi ešte zhoršili. Namietala, že hoci sa s mnohými z osady poznajú od školských lavíc, nikoho nepresvedčili, že sa dokážu prispôsobiť. "Zase im ideme niečo dávať a oni si to nevedia vážiť, ani udržať," zdôraznila H. Výrostková a Milan Kandra dodal. "Nadácie ich poučili o ich právach, ale, bohužiaľ, povinnosti vynechali."
Pripomenuli tiež, že petícia za výstavbu komplexu domov je podpísali väčšinou Rómovia, a tých je v obci 700, ale medzi podpismi sú často len krížiky a tak je otázne, či skutočne vedia, že ide o petíciu za výstavbu. "Máme také indície, že sa v obci objavili aj Rómovia z Košíc a vraj chceli vedieť, kde im budú stavať domy," s rozhorčením v hlase dodal M. Kandra a pripomenul, že pred dvoma rokmi bývalo v jednom dome v Chminianskych Jakubovanoch okolo 100 Rómov. "Viete si predstaviť, koľko ich bude v domoch na 12 hektároch pôdy?" položil si rečnícku otázku.
Keď sme sa ich opýtali, či vidia z celej situácie východisko, odpovedala nám poslankyňa A. Uličná. "Minimálne jedna generácia Rómov vyrástla bez toho, aby niekedy chodila do práce a už majú vlastné deti. Neodviedli do štátneho rozpočtu ani päť halierov a znova sa im ide zo spoločného rozdávať. Prečo aj naše deti nemajú rovnaké podmienky? Prečo si na výstavbu musia vziať štátnu pôžičku a splácať ju až do dôchodku? A potom ešte žiť v prostredí, z ktorého budú musieť raz zutekať?"
Na margo pracovných príležitostí tiež poznamenala, že ich je čoraz menej pre všetkých. Aj iní dedinčania sú nútení poberať sociálne dávky a vidia rozdiel, ktorý ich napĺňa hnevom. Kým roky pracujúci človek sa ocitne v situácii, kedy dostane necelých 1600 korún a nikto sa ho nepýta, či mu nechýbajú základné životné potreby, na pošte je svedkom toho, že Róm berie aj 20-tisíc mesačne a jeho deti chodia po niekoľkých dňoch žobrať, alebo kradnúť.
A východisko? Neodmietajú ochotu vlády riešiť problém, ale odmietajú, aby ich situáciu čiernobielo riešili úradníci, alebo ľudia, ktorí vo Svinej nežijú a teda nepoznajú každodenné nepríjemné stránky spolunažívania. Myslia si tiež, že demokracia je o rovnakých právach, ale aj povinnostiach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
