síce diváci, ktorých na tamojšie pomery prišiel úctyhodný počet, nedočkali, ale možností na oboch stranách bolo zato dosť. Pravda, viac si ich vypracovali domáci. Ličartovského manažéra Jaroslava Galka sme sa po návrate opýtali, či futbalisti Koby mali o čosi navrch i herne?
"Nie. Povedal by som, že do prestávky sme viac z hry mali my. A na šance do prestávky to bolo vyrovnané. Jednu veľkú Senec po hrúbke T. Šimka a my Maťašom. Škoda, že asi z 11 metrov nenamieril presne. Po obrátke sa hral ešte lepší futbal. Šancí na jednej i druhej strane pribúdalo, len skóre sa stále nemenilo. Koba mala tri nádejné pokusy zmeniť stav. My len jeden, no Pagorova šanca bola vari najväčšia v zápase. Žiaľ, namiesto strely volil prihrávku na R. Šimka a zachytil ju protihráč..." Z oboch táborov zazneli i hlasy, že streleckú mizériu v tomto súboji má na svedomí značným dielom terén sládkovičovského ihriska. Naozaj? "Futbal to bol ozaj zaujímavý. Nechcem uraziť tamojších ľudí, ale zďaleka trávnik, na ktorom sa hralo, nedosahuje druholigové parametre. Rovnaký bol však pre oboch a na oboch stranách sa šance skoro rovnako zahadzovali. Napriek tomu, že terén bol zlý, registrovali sme viacero pekných akcií." Tým, že dva body ostali na západe republiky a vedúca Trnava vyhrala v Banskej Bystrici, náskok Spartaka narástol na tri body. "Pravdupovediac, trochu sme sa i nádejali, že Bystričania pribrzdia trnavský rozlet. Reči z ich tábora o tom, že Trnavu doma zdolajú, boli len rečami do vetra... To nás ale príliš netrápi. My sa musíme stále sústreďovať na naše výsledky a počkať si na prípadné zaváhanie Spartaka. A podľa možností sa čím skôr naň bodovo dotiahnuť. Keďže Senec predtým iba raz doma stratil dva body, bezgólová remíza nie je na zahodenie," konštatoval J. Galko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
