štart odvetnej časti hádzanárskej súťaže v Michalovciach, sa brankár ŠK Farmakol Tatran Prešov Dušan Olejár na ihrisko nedostal. Výborne vtedy zachytal jeho kolega Erik Jusko. Zato o tri dni neskôr už svätyňu zeleno - bielych na Zemplíne, kde Prešovčania víťazstvom 23:18 potvrdili rolu favorita, hájil D. Olejár.
"Rozbeh zápasu bol pre nás ťažký. Pravdupovediac, mali sme všakovaké, len nie príjemné pocity, keď Michalovčania išli do trojgólového vedenia. Vtedy zobrali naši tréneri oddychový čas. Nestačil som sa čudovať, čo za minútu nám stačil povedať tréner M. Lipták. Potom sa začala karta pozvoľna obracať," rekapituloval spokojnosťou po záverečnom hvizde žiariaci prešovský gólman. Do 27. minúty sa obe mužstvá ťahali o skóre. Dve minúty pred prestávkou domáci kormidelník Štefan Rapač zobral oddychový čas. Po ňom sa pozviechal hosťujúci Farmakol Tatran a do kabíny šiel s dvojgólovým náskokom... "Aj také veci sa prihodia. Tréner Rapač je skúsený hádzanársky odborník. zavše sa ale predstavy a pokyny nesnúbia s realitou. Podľa mňa išlo v tomto prípade tak trochu o taktickú chybu." Stretnutie malo dramatický náboj, aj napriek tomu, že po zmene strán Prešovčania už na palubovke jasne dominovali. Určite k tomu prispela i skvelá divácka kulisa. "To je fakt. Príjemne sme všetci boli prekvapení najmä tým, koľko prešovských hádzanárskych fanúšikov za nami do Michaloviec prišlo. Najmä skupina "fans" navodila atmosféru, ako keby sme hrali na palubovke domácej haly. Podpora z hľadiska urobila svoje. Aj preto sme radi, že zápas skončil želaným výsledkom." Michalovské publikum, tamojšie hádzanárske prostredie a predovšetkým poznanie protihráčov, nie tak dávno ešte vašich spoluhráčov, zohralo akú úlohu vo vašom prípade? "Ono je to tak, že väčšina strelcov nemá vyhranený určitý spôsob streľby, vyárendovaný "svoj" kút v bráne. Napríklad taký Vilo Vitkovič, ktorého sme museli potom brániť osobne, často v tom smere improvizuje. A tiež niektorí ďalší. Poznanie michalovských hráčov napriek tomu mi v mnohých prípadoch pomohlo. Niečo som predvídal, občas išiel po lopte takpovediac, naisto. Častejšie mi to vychádzalo po prestávke. Tu ale zohrala dôležitú rolu naša výborná obrana. Bloky boli pre Michalovčanov niekedy také nepríjemné, že ich strelci chtiac, nechtiac museli "pustiť" loptu tam, kde som ju už čakal, alebo chytal naslepo." Čím nastal vo výkone ŠK Farmakol Tatran po prestávke taký výrazný obrat vo vývoji skóre? "My brankári, cez prestávku do kabíny nechodíme, ale udržiavame sa v "prevádzkovej" teplote na palubovke. Osobne si myslím, že súpera sme predčili fyzicky. Michalovčanom s pribúdajúcimi minútami ubúdalo síl a i preto razancia ich striel už nebola ako v prvom polčase. Po obrátke už obrana pracovala takmer bezchybne a rýchlou hrou sme michalovský tím uťahali." Po zápase ste v kabíne už nechýbali. Čo v nej okrem spontánnej radisti rezonovali predovšetkým? "Určite slová trénera M. Liptáka, že nejaké veľké slová chvály nech od neho nečakáme. Za hru síce poďakoval, ale zároveň i vystríhal od nejakého sebauspokojenia. Pravdou je, že prvý krok sme urobili. Myslím, že ak doma zdoláme Trnavu, nemali by sme teoreticky už s nikým v súťaži prehrať. Tým však nechcem žiadneho z našich súperov podceniť. S našou silou musia ale jednoducho rátať."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
