budúcnosť ovčiarstva nie je vo výrobe syra, ale v tom, že by sa mali sústrediť na dodávanie ovčieho mlieka. Nevzdávame sa však, aby sme zasa nechytali problém za chvost, ale za rohy. Lebo za chvost sme už chytali problémy vo výstavbe dojární pre kravy. Keď som nastúpil do funkcie, tak sme tu mali dve funkčné dojárne, pritom západné Slovensko nimi už bolo vybavené. Potom sa nevieme presadiť na trhu z hľadiska konkurencieschopnosti," vyjadril sa pre náš denník riaditeľ Regionálneho odboru Ministerstva pôdohospodárstva SR v Prešove Marián Košč.
V prešovskom regióne pritom poľnohospodári dosiahli v poslednom čase pokrok aj v chove oviec. Chovajú ich 11 tisíc kusov, čo je o 200 viac, než v roku 2000. Zvýšili sa aj stavy bahníc na 7 173 kusov. Podstatnejšia je však efektivita chovu oviec, s ktorou tiež vládne spokojnosť. Napríklad v priemere na región dosahujú poľnohospodári v odchove jahniat 100 kusov na 100 bahníc. Ešte pred rokom - dvoma to bolo len 80 až 90 kusov. Pritom sú podniky, ako poľnohospodárske družstvo Šarišan Svinia, Kapušany pri Prešove či Jarovnice, kde dokážu odchovať aj 155 jahniat na 100 bahníc. To sú výkony, ktoré sa blížia k špičkovým. Podobne je to aj s efektivitou vo výrobe ovčieho syra, kde v priemere na región vyprodukujú 16,51 kilogramu syra na jednu bahnicu. Ale sú podniky, kde vyprodukujú oveľa viac. Napríklad v Jarovniciach v minulom roku vyrobili 24,7 kilogramu syra na jednu bahnicu, v Bertotovciach dosiahli 21,3 kilogramu, vo Svinej 21 kilogramov, len o niečo menej syra dokázali vyrobiť na jednu bahnicu v Kapušanoch, Tulčíku či Ďačove.
Problém je v tom, že aj v takýchto poľnohospodárskych podnikoch, kde pri chove oviec dosahujú špičkové výsledky, ovčiarstvo chápu len ako okrajovú záležitosť. Prejavilo sa to aj pri predkladaní požiadaviek na tohtoročné dotácie v rámci kapitálových dotácií, ktoré v prešovskom regióne sú požadované na úrovni 33,5 milióna korún.
"Ani jeden agropodnikateľ sa nám neprihlásil, že chce modernizovať svoju prevádzku chovu oviec. Nikto neprejavil záujem o vybudovanie dojárne alebo technologického zariadenia na chladenie a spracovanie ovčieho mlieka," uviedol M. Košč.
Oponovali sme, či to nie je skôr otázkou finančných možností poľnohospodárskych podnikov regiónu.
"Súhlasiť možno len čiastočne. Pokiaľ tieto podniky dosahujú spomínané parametre, tak chov oviec nemôže byť pre nich okrajovou záležitosťou, ale musia z neho profitovať. Nemyslím si, že by sa do chovu oviec nedalo investovať päť až desať miliónov korún. Ide len o myslenie ľudí, aby pochopili, že aj toto je cesta rozvoja nášho regiónu. Nemôžeme sa donekonečna vyhovárať, že chov oviec je pre nás nezaujímavý. Potom ktorý chov bude zaujímavý? Na Slovensku už sú chovy oviec, kde technika bola aplikovaná, a keď je to pre nich zaujímavé, prečo by to nemohlo byť zaujímavé aj pre nás? Myslím, že niet čo čakať a chytať sa za rozum až vtedy, keď bude neskoro," emotívne vyjadril svoj názor M. Košč.
Podľa všetkého poľnohospodári prešovského regiónu v chove oviec naozaj nemyslia dopredu. V západnej Európe salašnícky spôsob dojenia oviec je už minulosťou a ovce sa doja v dojárňach. Na tento spôsob prechádzajú aj chovatelia oviec na Slovensku. Len v minulom roku bolo spustených do prevádzky 8 nových dojarní oviec, ale v prešovskom regióne nie je ani jediná takáto dojareň. Samotné výhodné prírodné podmienky presadiť sa medzi efektívnejšou konkurenciou na trhu nepomôžu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
