Markíza je stále dobrým obchodným artiklom pre jeho živiteľov. Exkluzívnou zmluvou s najsilnejšou televíziou sa môže totiž pochváliť iba málokto. Ani Pročko si nežije zle. Zrekonštruoval dom v rodnom Halíči, ďalší prikúpil v Bratislave. Nielen o Markíze sme sa s ním nedávno porozprávali.
Po tvojom príchode do TV Markíza si sa takmer zo dňa na deň stal miláčikom slovenského publika. Zrazu sa na pultoch objavila tvoja kniha CD-čko, ocenenie Televízna osobnosť Markízy (TOM). Nebol to pre teba až príliš raketový štart kariéry?
- O niekoľko dní budem mať 37 rokov. V mojom veku si nemyslím, že by moja kariéra išla raketovo hore. Už predtým som robil nejaké veci ešte v bývalej VTV alebo reláciu Skrytá kamera pre STV. Vo svete je bežným javom, že keď získaš nejaké ocenenia, chcú s tebou natočiť cédečko, vydať knižky. Je to tak všade.
V tvojom prípade je ešte na Slovensku priestor na profesionálny posun?
- Určite áno. Ja milujem názor, že zmena je život. Skúsim robiť niečo iné, ako som robil doteraz. Napríklad som ešte nikdy neponúkal produkt nejakej poisťovacej spoločnosti. Alebo by som šiel učiť. Myslím si, že by ma to aj bavilo a mám na túto prácu dokonca predpoklady, pretože mám od boha dar výrečnosti. A keď nemám v sebe dva poháriky slivovice, tak viem aj, kedy mám prestať. Pokiaľ ide o umeleckú brandžu, myslím si, že ešte sa je kde posunúť. Je tu široké pole pôsobnosti. Znova opakujem, že mám rád zmenu. Napríklad aj Slávikov na ulici som robil tri roky a pociťoval som, že to potrebujem zmeniť.
Na popradskom javisku si sa predstavil pre tvojich fanúšikov možno tak trochu netradične - v divadelnej úlohe hry Jano a Jana, kde účinkuješ spoločne s Ivanom Vojtekom. Sú divadelné dosky pre teba niečím novým?
- Nové ani nie, pretože túto hru hráme už tri roky. Je tam istý priestor na improvizáciu a veľmi dobre sa mi to hrá.
Prejdeme do médií. Trúfaš si na ďalšieho TOM-a?
- TOM nie je o mne, ale o divákoch a o priazni.
Dobre, tak ináč. Myslíš si, že znova získaš dôveru divákov?
- Neviem. Je to veľmi prchavé. Ľudia sa ťa rýchlo nabažia. Jedna novinárka sa ma raz opýtala, čo budem robiť, až mi dôjde humor. Povedal som jej, že si v Bratislave kúpim predajňu Nova. Je to, ako by si sa z jedného dňa na druhý prestal bicyklovať. Humor musíš mať jednoducho v sebe.
Relácie, v ktorých účinkuješ, sú mimoriadne obľúbené. Spolupracuješ autorsky na scenároch?
- Nedá sa povedať, že sa na výrobe relácie podieľam autorsky. Scenár mám napísaný na telo. Inak to robí Vilo Rozboril, inak to robím ja.
V programe Je to možné stváraš ľuďom rôzne kúsky. Existuje nejaká hranica, za ktorú nie si ochotný ísť?
- Určite. Napríklad námet, aby chlapíka doniesli k otcovi domov v truhle a ja budem robiť šoféra, tak to nie. Toho otca by šľak trafil. Nerobím veci, v ktorých sa ľuďom ubližuje.
Boli také námety, nad ktorými ste so štábom tuho uvažovali?
- Sú také, ktoré sú na hranici, a sú také, ktoré a priori odmietame. Odmietame fiktívne úmrtia, nemocnice, fyzické násilie, všetko, čo sa ťa môže dotknúť.
Chcel ťa niekto počas nakrúcania fyzicky inzultovať?
- Nedávno sme boli v Žiline. Točili sme na námestí a jeden pán prišiel ku mne a osopil sa, že čo tu chcem, že mám s tou Markízou vypadnúť. Začal mi nadávať. Mohol mať tak od 65 do 70 rokov a bolo vidieť, že je radikál. Nemal rád Markízu ani mňa a išiel ma zabiť. Začal som sa pomaly smiať a ľudia dookola tiež. Deduško sa začal ešte viac, s prepáčením, nasierať, ale nakoniec odišiel preč. Keď sme šli na toto predstavenie, prespali sme v jednom hoteli v Tatrách a tam ma zavolali kuchárky do kuchyne. Sedela tam s nimi jedna pani, a keď ma jej predstavili, odvetila, že ma nemá rada. Tým, že mi to povedala, strašne sa jej uľavilo. Ja si z toho nič nerobím. Považujem to za daň, ktorú musia všetky známe osobnosti platiť za to, že ich ľudia poznajú.
Zmeňme tému. Čo hovoríš na vstup novej televízie na tunajší mediálny trh?
- Som veľmi rád, že je tu, a prajem jej, aby sa jej darilo. Určite to bude dobrá konkurencia pre Markízu. Budeme sa snažiť, aby sme boli lepší. Je to určite dobré, keď tu vznikne zdravá konkurencia.
Prinútilo by ťa niečo alebo niekto z Markízy odísť?
- Myslíš, koľko núl za jednotkou by ma prinútilo ísť preč?
Tráviš voľný čas s ľuďmi z brandže?
- Mojou takou blízkou partiou sú starí priatelia z Halíča a spolužiaci z vysokej školy. S nimi chodievam opekať, na dovolenky a veľa času, samozrejme, trávim z rodinou.
Chystáš pre svojich fanúšikov nejaké prekvapenie? Napríklad cédečko?
- Cédečko nie, pretože mám problémy s hlasivkami. Prezradím iba toľko, že chystáme nový program. Nebude to v štýle J. P. P. alebo Je to možné, ale bude to zábavný program.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
