Niektoré slovenské mestá sa totiž stanú sídlami úradovní. Zmena sa tiež dotkne počtu poslancov v mestských zastupiteľstvách, a to v rámci novely zákona o obecnom zriadení, ktorá bude platná od prvého dňa budúceho roka. Poslanci mesta Spišské Vlachy preto zvažovali na svojom poslednom zastupiteľstve, z akého hľadiska bude pre obyvateľov zriadenie úradovne výhodné a tiež aký počet poslancov by mal v budúcnosti rozhodovať o osude mesta.

V súčasnosti si na poslanecké stoličky v Spišských Vlachoch sadá 23 poslancov. "Vzhľadom k počtu obyvateľov, a to približne 3 500 nám novela zákona dovoľuje obsadiť tieto posty deviatimi až jedenástimi poslancami," vysvetlil primátor Spišských Vlách Ing. Michal Kiššák.

Ako ďalej tlmočil poslancom, mestská rada sa zhodla na tom, že prijateľný stav by bol spodná hranica, teda deväť členov. Z poslaneckých radov však prostredníctvom Štefana Blaščáka zaznela pripomienka: "Stojí za zváženie, či by nebolo ideálnejšie hlasovať za hornú hranicu, teda jedenásť poslancov. Nie sme síce až také veľké mesto, ale riešime v rámci mestských zastupiteľstiev veľa problémov. Okrem iného je nutné zvážiť aj to, že časť poslancov môže vypadnúť, napríklad pre chorobu."

Jeho oponent poslanec Peter Pikla však k tejto téme zaujal opačné stanovisko. Podľa jeho názoru má osadenstvo súčasného mestského zastupiteľstva niekedy problém zísť sa v takom počte, aby bolo uznášania- schopné. Preto sa priklonil podobne ako vedenie mesta k dolnej hranici.

Poslanci teda na svojom spoločnom stretnutí hlasovali dvakrát aj za protinávrh. Výsledok hlasovania však vyniesol jasný verdikt, a to, že od nového roka budú o záležitostiach, týkajúcich sa Spišských Vlách rozhodovať deviati poslanci spolu s vedením mesta.

Druhá téma, a to spoločná úradovňa, ktorá by v budúcnosti mala sídliť v Spišských Vlachoch zaujímala volených predstaviteľov mesta hlavne z ekonomického hľadiska.

"Pracovníci úradovne by mali vykonávať činnosti, súvisiace s prenosom kompetencií na mestá v rámci reformy verejnej správy. Ide napríklad o školstvo, sociálne veci a záležitosti súvisiace so stavebným zákonom," vysvetlil poslancom primátor M. Kiššák.

Ako ďalej dodal, v budúcnosti by mala úradovňa v Spišských Vlachoch sídliť tak či tak. Hlavná otázka, o ktorej mali rozhodnúť poslanci však znela, či táto inštitúcia bude pôsobiť samostatne v rámci mesta, alebo v rámci svojich kompetencií bude vybavovať obyvateľov okolitých ôsmich obcí. "Mestská rada doporučuje schváliť zriadenie úradovne so spádovými obcami, iba v prípade ak mesto nebude v tomto prípade ekonomicky stratové," navrhol primátor Spišských Vlách.

Podľa jeho návrhu, celá záležitosť by sa mala upraviť zmluvne aj s predstaviteľmi spomínaných spádových obcí. O ekonomickom pozadí celej záležitosti však vedenie mesta môže dať záväzné informácie až v jeseni, kedy prebehne delimitácia. "Zradenie úradovne by sme nemali posudzovať z pohľadu ekonomiky, ale z pohľadu občana," povedal svoj názor poslanec Štefan Blaščák.

Ostatní poslanci sa však podobne ako v prvom prípade, týkajúceho sa budúceho počtu poslancov rozhodli prikloniť k názoru vedeniu mesta. Preto schválili zriadenie úradovne v Spišských Vlachoch s pôsobnosťou aj pre osem spádových obcí iba v prípade, ak mesto nepôjde kvôli tejto záležitosti ekonomicky do mínusu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.