sile, hlasitosti a frekvencii. Keď sa už verbálny radikalizmus nedá ďalej stupňovať, nasleduje zúfalé gesto ako predzvesť činu. V koncovke sa však z činu vykľuje fraška.
Tento vzorec sledujeme v čerstvých kauzách - tender na privatizáciu SPP a výroky amerického veľvyslanca pri NATO Burnsa. Prietrž vyhlásení práve doznieva a prechádza do gesta: Fico, SDĽ a ďalší sa hotujú zastaviť privatizačný tender v parlamente a HZDS chce na tom istom mieste odvolávať vládu. Dva týždne po tom, čo neodvolali ani Mikloša, práve preto, lebo Dzurinda pohrozil demisiou.
Obe iniciatívy sú hlúpe a zničujúce ešte aj vtedy, keby ostali opäť len, ako stokrát doteraz, gestami. Vláda má z ústavy kompetenciu "rozhodovať o zásadných hospodárskych otázkach". A privatizácia už raz medzi ne bola, výrokom ÚS, zaradená. Keby teda aj SDĽ s opozíciou získali pre "antiprivatizačné" uznesenie v NR SR väčšinu, aj tak by si nepomohli. Rozhoduje vláda. Museli by ísť ešte o krok ďalej - spoločne hlasovať aj o nedôvere vláde. Nie sú to však ani dva týždne, čo Pavel Koncoš potvrdil zotrvanie SDĽ vo vláde: "Koniec koalície by znamenal jednoducho oddialenie vstupu SR do EÚ, prerušenie celého prístupového procesu a toto nie je cieľom SDĽ". Tak - čo to je za cirkus, súdruhovia?
Koncoš pripojil vtedy ešte aj požiadavky SDĽ pre zotrvanie vo vláde: 1, vyvodiť zodpovednosť za predaj akcií VSŽ; 2, nerobiť účelové zmeny v Zákonníku práce a 3, podporiť zákon o konflikte záujmov. Toľko - ani slovo o SPP. Poznámka, že "po otvorení obálok SDĽ zverejní svoju predstavu minimálnej ceny SPP", totiž nebola požiadavka, ale priprdnutie. Keby malo ísť o čosi viac, Koncoš by to avizoval.
Teraz sa opäť utrhol z reťaze a predvádza nebezpečný manéver. Hoci je rozhodovacia právomoc skutočne na vláde, môže rozpútať politický závar, škodlivý pre celú krajinu. Neakceptovať jedinú ponuku z tendra je isteže možné (na rozdiel od zrušenia tendra pred finišom, čo SDĽ presadzovala predtým), skolabujú však štátne financie, ktoré s príjmom za SPP počítajú. A je koniec dôchodkovej reforme, ktorá sa z noci na ráno stala prioritou SDĽ až do tej miery, že na ňu žiadala záväzne použiť 50% z výnosu SPP. To bolo ešte pred desiatimi dňami - čo bude s penzijnou reformou, ak sa tender odpíska?!
Tak vyzerá idiotská politika tupých gest, valiacich sa vždy do dvojcestnej koncovky: Buď sa blamuje strana tým, že z hrozby ustúpi, alebo zaplače štát, ak predsa len neustúpi.
Samotný diškurz o "reálnej cene" SPP je pritom totálne jalový; jediná reálna cena je TRHOVÁ. Teda presne tá, ktorá sa ukáže v tendri. Fico, Koncoš, Kozlík a tutti quanti môžu spievať o 200 miliardách, keď im ich nikto nedá. Neexistuje taká "reálna cena", ktorá nie je overená reálnym dopytom. Hrajú pritom také parametre, ktoré je nemožné prehliadať: My predávame iba pol podniku, 49%, a nie celý, ako napr. Češi Trangas - 97. Je jednoducho obrovský rozdiel, či sa kupec stane jediným majiteľom, alebo "iba" strategickým spoluvlastníkom. Ďalej - SPP je už dva roky stratová firma, keďže na Slovensku je stále regulovaná cena plynu, ktorý podnik kupuje od Rusov drahšie ako predáva (!!). Na zodpovedných je možné ukázať prstom - presne tá SDĽ a tá opozícia, ktorým sa máli cena. A ešte - je tu spleť pochybných zmluvných záväzkov z minulosti, plus tunely (bez svetla na konci) typu Duckého zmenky. Celé to kotkodákanie o nízkej cene je skrátka o ničom a zvlášť od SDĽ a opozície obyčajná perfídnosť. Aj vzhľadom na ich minulé rozhodnutia, aj vzhľadom na faktor politického rizika, ktoré sa práve ich správaním zvyšuje. Nech ukážu toho kupca, ktorý by bol v prípadnom novom tendri ochotný a schopný zaplatiť viac, než konzorcium Gas de France, Ruhrgas a Gazprom.
Podobne "dvojcestného" profilu je aj gesto HZDS, ktoré ide opäť odvolávať vládu. Ak neuspeje, bude to po pätnástykrát v štvorročnici, čo sa nedá vnímať inak ako stranícky kretenizmus. Alternatíva, že to HZDS konečne vyjde, nenapraviteľne poškodí krajinu, kedže platí všetko, čo vyššie spomína Koncoš v prospech zotrvania SDĽ vo vláde. Slovensko by vyslalo ozrutný signál o politickej nestabilite, pričom - a to je najkrajší paradox - v reáli sa nezmení nič: Aj odvolaná vláda by zostala v úrade dovtedy, kým Schuster nevymenuje novú. To hovorí ústava a život dodáva, že na žiadnej inej sa tento parlament neuznesie. A na predčasných voľbách, na ktoré je treba ústavnú väčšinu, už vôbec nie.
HZDS však ženie revanš za "urážku" od Burnsa a rozmazávanie kauzy politikmi i médiami. To je politika bezduchej gestikulácie, politika prepitého rozumu, ktorá nech vypáli akokoľvek, nikdy nemá víťaza, len porazených.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
