sa prezentovala dvojica Vladimír Mihálik ako hlavný a Rudolf Lauff (na fotografii), ktorý figuroval na čiare. Neskôr menovaný absolvoval vo svojej kariére už druhý raz takúto parádnu akciu športovcov, čo je preňho vyznamenaním a ocenením kvality, vysokého štandardu výkonov. Tento Košičan si vyslúžil napriek mladému veku rešpekt a autoritu nielen doma, ale i na scéne IIHF, svoj kredit si zvýšil aj v Salt Lake City.

Na olympiáde sa prezentoval v siedmich meraniach síl, čo je dosť. Poslednýkrát bol medzi mantinelmi vo štvrťfinále, kde viedol stretnutie Kanada Fínsko. Poznamenal, že mu neutkvel v pamäti špeciálne ani jeden súboj, všetky stretnutia boli svojím spôsobom zaujímavé, veď sa konali pod piatimi kruhmi. "Ak budem spomínať, tak najviac azda na ten posledný duel. Aj preto, že na súpiskách oboch súperov boli z drvivej väčšiny hokejisti pôsobiaci v NHL. Preto to aj pre mňa bolo atraktívne, zaujímavé. Pokiaľ ide o mená borcov, čo figurovali pred mojimi očami, kládol by som tento súboj medzi popredné zo všetkých tých, čo som doteraz odpískal," rozhovoril sa R. Lauff. Nezažil vraj žiadnu kritickú či horúcu situáciu, ale pripomenul, že zakaždým, keď vykorčuľoval na ľad, musel sa maximálne sústrediť, lebo išlo o veľa. Nielen hráčom, ale i rozhodcom. "Každý z nasadených arbitrov si uvedomoval to, aby neurobil vážnu chybu."

Práveže v elitných zápoleniach nezriedka majú strážcovia pravidiel menej práce než v "obyčajných" súbojoch. Je to spôsobené vyspelosťou borcov, ktorí sa snažia hrať a nevplývať na atmosféru inak - nešportovými prejavmi. "Koncepcia, s akou sa pracuje na majstrovstvách sveta či na olympijskom turnaji, prináša ovocie. Od prvého zápasu sa stanovia kritériá, podľa ktorých sa bude postupovať v strážení čistoty hry. Pravdaže, hlavné atribúty, ktorú sú smerodajné, sa nemenia nejako podstatne. Ide o zachovanie princípu fair play a mužstvá si musia na to zvyknúť. Rozhodcovia naznačia okamžite, čo budú nekompromisne trestať a aktéri podujatia to musia akceptovať. V žiadnom prípade nikto, kto má píšťalku, neustúpi zo svojej pozície, prispôsobiť sa musia iba hráči." Pred stretnutiami boli rozhodcovské mítingy tých, čo viedli duely v Amerike. Na nich prezentovali svoje postrehy, urobil sa sumár poznatkov, nasledoval rozbor súbojov po stránke uplatnenia hlavných kritérií, ktorých sa muži s píšťalkami pridržiavali. Pravdaže, zodpovední supervisori upozorňovali aj na chybičky, zdôrazňovali, čoho sa treba vyvarovať a čo bolo prípadne dobré. R. Lauff sa nechce chváliť, ale za prácu, ktorú odviedol na ZOH, si vyslúžil dobré ohodnotenie. "Na podobných akciách sú tri druhy bilancovania zástoja arbitra: buď má šípku vodorovne, to znamená, že v tej kategórii, v ktorej je, môže pokračovať ďalej. Ak je šípka dolu, rozhodca je preradený na turnaj nižšej kvality. Keď šípka smeruje hore, adept môže ísť v kariére vyššie. Lenže olympiáda znamená strop, preto neviem, či sa vôbec niekomu ušla šípka smerom alebo dole. Možno jeden z kolegov dopadol o čosi horšie. Žiadny rozhodca nebol predčasne stiahnutý. Nevyskytol sa nijaký protest, aj z toho vidno, že na ZOH vystupujú vyspelí jednotlivci aj mužstvá, nikto nehľadal chyby v iných, ale v sebe. Pravdaže, menšie nedostatky sa vždy pritrafia, ale nie také, aby ovplyvnili výsledok." Známym a mediálne pertraktovaným bol prípad ruského obrancu Markova, ktorého suspendovali na jeden duel. Údajne za nadávky, ale R. Lauff to poopravil: "Išlo o vulgárne posunky, ktoré videl celý štadión."

Slovenský zástupca vystriedal viacerých partnerov na čiare. Dva razy dostal do "dvojičky" Američana Cvika, rozhodcu z NHL. "Má asi 208 centimetrov, bol to rozhodne zaujímavý pohľad na nás, keď sme stáli vedľa seba. Hlavne ak beriem do úvahy, že ja mám meter osemdesiat. Azda iba náš Zdeno Chára by nepozeral naňho zospodu." Bez ohľadu na to, že stále sa zloženie dvojíc čiarových rozhodcov menilo, nerobilo to žiadne problémy, pretože všetci nominovaní sú z rozhodcovskej extratriedy. "Nebolo ani veľa šarvátok, pästných súbojov, spomínam si tuším iba na jednu takú menšiu melu." Divák si všimol, že málo bolo vyšších trestov. R. Lauff to odôvodnil aj tým, že pred začiatkom turnaja bol brífing supervisorov so zástupcami zúčastnených mužstiev, buď s trénermi, manažérmi alebo vedúcimi mužstiev. Tam sa dopočuli, čo budú rozhodcovia trestať a práve predstavitelia tímov to mali interpretovať hráčom. Hovorilo sa napríklad aj o úprave výstroja, na čo niektorí hráči, čo túto záležitosť podcenili, doplatili dvojminútovou penalizáciou. Pre mnohých sa zdalo novinkou udeľovanie dvojminútových trestov za nepripnutú prilbu. "U nás to považujeme za trest príliš prísny, ale ukázalo sa, že je to nutné. Diváci mohli vidieť, za akých okolností kolegovia posielali za neupravenú prilbu na trestnú lavicu."

V porovnaní s Naganom tento turnaj mal vyššiu úroveň, predsa len tento šport je za morom na inej báze než v krajine vychádzajúceho slnka. V rozhodcovskej oblasti ale zostala latka rovnako nasadená. "Stále sa razí trend, že hráč musí mať pocit bezpečia. To je atribút číslo jeden. Musia vyniknúť hokejové kvality. Všetko, čo ohrozuje zdravie, treba nekompromisne trestať. Či už narazenie zozadu, zákroky na hlavu, hoci aj čisté, napríklad ramenom, treba považovať za faul. Rozhodcovia by mali pomáhať akosti hry, teda penalizovať hákovanie, držanie, podrážanie, aby hráč mohol pracovať s hokejkou."

Sklamanie z vystúpenia Slovákov v turnaji sa nechtiac prenieslo aj na nášho arbitra. Tiež dúfal, že sa dostanú ďalej. Možno práve neúspech sa odrazí aj v nasadzovaní strážcov pravidiel od nás na ďalších vrcholných akciách. "Nedá sa povedať, že by som si robil chúťky už na olympiáde ísť vyššie než do štvrťfinále. Bol som maximálne spokojný. Veď po základnej časti som mal na konte štyri zápasy, iní kolegovia mali za sebou dva alebo tri duely. Zrazu to vyšlo tak, že som mal zvládnutých veľa súbojov, tak som si zakaždým myslel, že toto už bude posledné moje vystúpenie. Ale oddialilo sa to a dostal som sa do štvrťfinále." Podpichli sme Slováka, či nedostal ponuku z NHL, aby sa dostal do prestížneho zboru. Odpovedal, že nie, ale pochvaľoval si spoluprácu so strážcami pravidiel z NHL. Vraj títo muži boli príjemní, komunikovali bez bariér, preto Európania si kolegov spoza mora obľúbili. Rýchle každý s každým našiel spoločnú reč. "Priniesli uvoľnenie, pohodu, sú to naozajstní profíci. Nevynikali ničím špeciálnym, čo by sme my zo starého kontinentu postrádali. Oni však menej dbajú na estetiku, signalizáciu, ale viac si všímajú to, na čo sú tam, teda trebárs zárodky šarvátky. To je pri nich prioritné." Rozhodcovia z Ameriky a Kanady vyjadrili súhlas s niektorými odlišnosťami v pravidlách IIHF ohľadom zakázaného uvoľnenia a vhadzovania buly. To sa im páčilo a možno aj v NHL sa prejde na tento spôsob, aby boli kratšie zápasy.

Prirodzene, každý účastník ZOH sa snažil navštíviť aj iné športoviská, akcie. Rudolf Lauff videl akrobatické lyžovanie, to urobilo naňho dojem a taktiež nevynechal zjazdové lyžovanie. Okrem toho nechýbali ani na tribúnach a sledovali výkony kolegov v iných dueloch. Navyše, niektorí mali aj akúsi pohotovosť, keby sa niekomu z delegovanej trojice niečo prihodilo. V. Mihálik sa vyjadril, že keby naši sa dostali do štvrťfinále, aj slovenskí rozhodcovia by možno dostali na starosť ďalšie dôležité súboje, tie o medaily nevynímajúc. "Možno pád slovenského hokeja bude mať dopad aj na nás, ale rozhodujúca je stále kvalita rozhodcu," dodal čiarový zo Slovenska, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou absolvoval poslednú vrcholné zápolenia v tejto funkcii. "Hotujem sa totiž na "prestup" medzi hlavných arbitrov."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.