slovanskými dušami. Toľko prejavov vzájomnej lásky a sympatií, koľko si na zasadnutí adresovali navzájom, sa veru nevidí a nepočuje ani v najvyberanejších zmiešaných spoločnostiach.
Sériu prejavov vzájomných sympatií naštartoval poslanec, inak civilným povolaním lekár, Jozef Mozolík. Najprv síce z pozície ukrivdeného predsedu novovytvorenej komisie regionálneho rozvoja pri mestskom zastupiteľstve, ktorý zatiaľ nebol prizvaný na žiadne oficiálne rokovanie o osude podtatranskej metropoly, vytkol primátorovi Popradu Štefanovi Kubíkovi, že ho má doslova "na háku". Vzápätí sa ho opýtal, či má poslanecký zbor za ľudí, ktorí sú všetci oligofrenici, keď od nich žiada, aby hlasovali tak, ako im predkladá návrhy. Krátko na to sa však vyznal zo svojich citov k prvému mužovi mesta, keď mu povedal, že ho "má rád". Primátor mu na prekvapenie zhruba 50 svedkov svoje sympatie o niekoľko málo minút rovnakým spôsobom opätoval. Poslancove citové vzplanutie označil za povzbudzujúce a uviedol, že aj on ho má rád.
To bol však len začiatok. Auditórium, v ktorom sa mimochodom nachádzalo aj niekoľko žien sa dozvedelo, že poslanca Mozolíka má rád aj jeho kolega Marian Bystrý (na snímke). Krátko na to sa do debaty zapojil otázkou starosta mestskej časti Veľká Miroslav Macičák. "Kto tu ešte má koho rád?," opýtal sa. A tak sa k slovu opäť dostal J. Mozolík. Spomenul si, že on má veru rád viacero svojich kolegov. Medzi nimi uviedol ďalšieho doktora v zastupiteľstve Petra Lauku, ktorý sa niekoľko minút predtým vzdal svojho pôsobenia v klube KDH. Ako dôvod tohto počinu označil krízu v hnutí, ignorovanie ním predkladaných návrhov a arogantné vystupovanie voči vlastnej osobe.
Prejavy lásky, náklonnosti a osobných sympatií ukončil Milan Jurčo slovami: "Mohol by som Jožko (Mozolík pozn. red.) povedať, že ťa mám rád, ale neurobím to, i keď je to pravda!" Po tomto príspevku si už nik zo zúčastnených netrúfol pokračovať a pracovné rokovanie opäť nabralo vecný charakter.
Autor: rbj
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
