"rauty" tohto grémia mávali fatálne príchute. Tentoraz je výsledok skoro pohodový: SDĽ nebude vťahovať opozíciu do svojich problémov s tendrom na SPP, ľavica nepodporí ani parlamentný pokus HZDS o odvolanie vlády a aký-taký náznak koaličného porozumenia sa rysuje aj na ombudsmanovi, ktorý sa bude voliť v druhom kole 19. marca.
Temer idylický obraz má iba jeden kaz, zato však ozrutný: Tri strany koalície - KDH, SMK, SOP - odmietli politickú podporu novele volebného zákona. Znamená to, že vyčistenie pravidiel, podľa ktorých máme v septembri ísť k urnám, nemá šancu prejsť v parlamente. A vzhľadom na pokročilosť času je zrejmé, že je to už posledné slovo. A veruže škandalózne.
Útechou nie je ani fakt, že minister vnútra Šimko svoj legislatívny výtvor predloží ako vládnu novelu do NR SR aj napriek rozhodnutiu koaličnej rady. To je iba dôkaz anarchie, ktorá vládne v koalícii; po poslancoch, ktorí už dávno predkladajú svoje návrhy zákonov v kvantách a úplne neviazane, sa vydal teraz touto stopou aj minister. Načo sú potom tejto partii dohody a zmluvy? Ak za chvíľu Koncoš povie, že má na saláme dohovor o tom, že sa v kauze privatizácie SPP nebude spolčovať s HZDS, ako mu môžu Šimko s Dzurindom protirečiť, keď vyvádzajú to isté v bledoružovom? Je to neustále o tom istom - sú nevypočítateľní a podrážajú sa navzájom. Tak sa politika nerobí.
Po neľúbosti KR mal Šimko svoju iniciatívu jednoducho zabaliť a spoľahnúť sa na poslanecký návrh volebnej novely, ktorý - ako inak - sa v parlamente už povaľuje. Kauza teda otvorená bude aj bez vládneho prispenia a signál z koaličnej rady je nepriaznivý práve preto, že naznačil nevôľu troch strán sa témou vôbec zaoberať. Pritom základný "argument", ktorý sformuloval Vladimír Palko, je absolútne neudržateľný: "Meniť volebný zákon dvakrát v jednom volebnom období je nezmyselné. Raz sme ho už menili, po voľbách v roku 1999, a nevidíme naprosto žiadny dôvod, aby sme tak robili ešte raz."
Pán Palko sa mýli. Na počet novelizácií volebného zákona nie je známa žiadna norma. Zato je svetovo známy iný princíp; ten hovorí, že voľby sú základným tkanivom demokratického zriadenia, keď občan raz za štyri roky odovzdáva poverenie svojim zástupcom-politikom. Tí preto majú psiu povinnosť vytvoriť im čo najkomfortnejšie prostredie k rozhodovaniu o svojich osudoch. To prostredie sú práveže pravidlá volebnej súťaže. Jednoducho nevidieť zrozumiteľný dôvod, prečo by mal volič strpieť pri svojom rozhodovaní horšie podmienky, ak je v moci politikov zabezpečiť im lepšie a spravodlivejšie. To je korunný argument, prečo meniť volebný zákon hoc° aj päťkrát, ak nevyhovuje.
A že nevyhovuje, je neodškriepiteľný fakt, na ktorom sa koalícia kedysi dojemne zhodla. Palkom spomínaná novelizácia v roku 1999 zďaleka neodstránila všetky deformácie, ktoré zaviedla tzv. Mečiarova novela v júni °98. Celé Slovensko zostalo naďalej jediným volebným obvodom, čo je doslova absolutizácia pomerného systému, ktorá núti voličov v regiónoch vyberať si zástupcov výlučne podľa strán. Partokracii fandí aj okrajový význam preferenčných hlasov - kandidát potrebuje, podľa súčasnej úpravy, získať sympatie 10% voličov tej-ktorej strany, aby sa "prekrúžkoval" vyššie. Tento prah je potrebné znížiť, pretože v tejto schéme, ako ukázali predchádzajúce voľby, o poslancoch rozhoduje výlučne to poradie na kandidátnej listine, ktoré určila stranícka centrála.
Napokon, ale v prvom rade: Už temer tri roky platí verdikt ÚS, ktorý označil diskrimináciu súkromných elektronických médií, čo sa týka možnosti politickej reklamy v kampani, za PROTIÚSTAVNÚ. A sú to iba tri mesiace, čo médiá boli plné vyhlásení politikov všetkých farieb, ktorí jeden po druhom trúbili, že hlavnou príčinou nízkej účasti v regionálnych voľbách bol "zákaz kampane" v elektronických médiách. Máme tu teda čierne na bielom protiústavnosť aj zaujímavú politickú zhodu v tomto bode - a máme aj naďalej "Mečiarov" volebný zákon, ktorý na veci nič nezmení ani v septembri 2002. A na toto Palko - a ďalší - hovoria, že "nevidia naprosto žiadny dôvod".
Než by sme predbiehali udalosti (veď v NR SR sa naozaj môže prihodiť čokoľvek), po tejto koaličnej rade sa žiada povedať, že ani my nevidíme naprosto žiadny dôvod, aby sme takýchto politikov volili. Za nechuťou otvárať volebný zákon sa totiž skrývajú iba prízemné stranícke kalkulácie, za ktorými je možné objaviť všetko, iba nie záujem o komfort slovenského voliča a spravodlivé pravidlá hry.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
