prívlastok jedinečných. Na samom západe Vysokých Tatier leží Kôprová dolina, ktorá tvorí hranicu merzi Vysokými a Západnými Tatrami. Má svoj špecifický charakter a v rebríčku nejedného fajnšmekra sa nachádza na samom vrchole medzi tatranskými dolinami.
Samotná Kôprová dolina má dĺžku 12 km, z východu je zviera mohutný masív Kriváňa a Hrubého, zo západu ju ohraničujú Litovské kopy. Na konci sa rozvetvuje do troch samostatných dolín - Kobylej, Temnosmrečianskej a Hlinskej. Ústi do nej niekoľko menších, bočných dolín - najvýznamnejšou je Nefcerka, divoká, nesprístupnená dolina v úbočí Kriváňa, hádam najzachovalejšia a prísne chránená časť Vysokých Tatier.
Podobu Kôprovej doliny modeloval v predposlednej ľadovej dobe (rise) údolný ľadovec, dlhý 13,4 km a hrubý 250 metrov. Po ľadovci ostalo niekoľko zaujímavých, viditeľných stôp - okrem U-tvaru doliny aj skalné stupne s vodopádmi, mohutné morény z troch zaľadnení, ale napríklad aj obrie hrnce (tzv. Medvedí kúpeľ) v koryte Kôprovského potoka. Zaujímavosťou, vyplývajúcou z hraničnej polohy Kôprovej doliny však je, že okrem klasického vysokotatranského glaciálneho reliéfu sa tu nájdu aj krasové prvky - neklamný dôkaz príkrovov, tvoriacich reliéf Liptovských kôp a Červených vrchov v Západných Tatrách.
Skutočnou lahôdkou, ktorú ponúka Kôprová dolina s okolím, sú vodopády. Z doliny Nefcerka cez skalné prahy steká Nefcerský potok a vytvára sústavu vodopádov, ktorým dominuje kaskádovitý Kmeťov vodopád, ktorý je s výškou 80 metrov považovaný za najvyšší slovenský vodopád. V závere Kôprovej doliny zasa možno obdivovať 30 metrov vysoký Vajanského vodopád, padajúci zo skalných prahov Temnosmrečianskej doliny.
Kôprová dolina je Národnou prírodnou rezerváciou, jendou z najcennejších v Tatrách a rozprestiera sa na ploche 3 221 ha. Je súčasťou Tatranského národného parku, pričom práve na jej území sú výborne vyvinuté a zachované výškové vegetačné stupne od subalpínskeho až po subniválny so zastúpením viacerých vzácnych rastlinných druhov a spoločenstiev. Okrem toho zaujmú aj pozostatky po starej banskej činnosti zlatokopov.
BEDEKER
Prístup: Kôprová dolina je prístupná po modrej značke z Troch studničiek (1 150 m) na Tatranskej magistrále (1 a 1/4 hodiny z Podbanského). Modrá značka vedie dnom Kôprovej, následne Hlinskej doliny až na Vyšné Kôprovské sedlo (2 180 m, 4 a 1/2 hodiny). Odtiaľ je možné vystúpiť na Kôprovský štít (2 363 m, 30 min.). Z ústia Hlinskej doliny vedie zelená značka Kobyliou dolinou do sedla Závory (1 879 m, 1 a 1/2 hodiny) a Hladkého sedla (1 993 m, 1 a 3/4 hodiny), ktoré sú praticky hranicou medzi Vysokými a Západnými Tatrami.
Zaujímavosti okolia: Kriváň (2 495 m), Kôprovský štít (2 363 m), Hladké sedlo (1 993 m), sedlo Závory (1 879 m), Vyšné Kôprovské sedlo (2 180 m), Nižné Temnosmrečianske pleso, Veľké Hincovo pleso, Kmeťov vodopád, Vajanského vodopád, Tichá dolina, Mengusovská dolina, Mlynická dolina.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
