pred blížiacou sa celoslovenskou volebnou konferenciou, v ktorom akoby to začalo vrieť znovu. Pochopiteľne, kde nie sú presvedčivé výsledky a chýbajú výraznejšie úspechy, ťažko možno hovoriť o spokojnosti. Prezident SFZ František Laurinec bráni síce svoj šport na všetkých fórach, čo je logické, ale vo februári sa ukázalo, že o jeho súčasnú stoličku majú pred sobotňajšími voľbami záujem aj iní. Najviac však prekvapilo, že ňou nečakane zatriasli ľudia z jeho bývalého, alebo súčasného okolia, o čom by sa mu vari pred dvoma mesiacmi ani neprisnilo.
Život neraz ukazuje, že na funkcionárskej šachovnici prichádzajú najnečakanejšie ťahy od tzv. najvernejších. Svojho času, presnejšie v roku 1999, keď na mimoriadnej celoslovenskej konferencii sa stal prezidentom SFZ František Laurinec, vtedy si so svojím generálnym riaditeľom Ladislavom Veselským sľubovali vernosť vari až do hrobu. Prišli s veľkými plánmi, chceli dostať náš futbal na vyšší piedestál, lenže realita býva často iná. Po kauzách, ktoré vznikli na pôde zväzu, viď nejasnosti okolo prostriedkov poskytnutých Ministerstvom školstva na ME "21", či ťahy s účtami medzinárodných rozhodcov, keď padali aj hlavy, odišiel zo zväzu i Ladislav Veselovský z vlastnej vôle. Pomaly z večera na ráno si rozdielnymi názormi skrížil zbrane s prezidentom, mal výhrady proti niektorým praktikám, ktoré nepovažoval za správne. Stoličku síce opustil, ale nečakanou kandidatúrou, akoby sa chystal vrátiť na SFZ inými dverami. Ak má ozaj silné tromfy, môže vo voľbách narobiť rozruch, aj keď v konečnej fáze o všetkom rozhodnú voliči z jednotlivých kútov Slovenska - teda zo štyroch regionálnych zväzov. Zrejme rolu zohrá aj to, kto ako zapracuje v hnutí, lebo lobing v dnešnom svete, a vo futbale zvlášť, nemožno podceniť, pretože niekedy robí divy.
Prezidentovi SFZ F. Laurincovi kandidatúra L. Veselského na pokoji nepridala. Vari ešte viac ho vykoľajil záujem generálneho riaditeľa zväzu Mikuláša Tarčiho, teda jeho pravej ruky, o stoličku, ktorú zohrieva odvtedy, čo z funkcie odišiel Milan Služanič. Poviete si, že aj v roku 1988 na MS vo Francúzsku kandidoval na post prezidenta FIFA vtedajší jeho generálny sekretár Joseph Blatter. Lenže to bolo niečo celkom iné, pretože Brazílčan Joao Havelange sa rozhodol opustiť kreslo kvôli veku a po 32-ročnej činnosti. Zdá sa, že v našich podmienkach zostať na prezidentskom poste niekoľko volebných období je zatiaľ pieseň ďalekej budúcnosti. O to viac, že si nevieme jednoznačne vytýčiť smer a líniu, každý si myslí, že všetko ovláda najlepšie, namiesto toho, aby po rozumnej dohode začali všetci funkcionári ťahať za jeden koniec. To, že naraz sa vykľuli dvaja nečakaní súperi - aj keď M. Tarči začal pred televíznymi kamerami na Rade SFZ v Banskej Bystrici kľučkovať - a kto vie, kto ešte môže s terajším prezidentom o trón súperiť,veď sa na scéne objavil nečakane aj Ján Sitek z Pravej SNS - svedčí o tom, že obaja záujemcovia vedia, kde sú asi najzraniteľnejšie miesta na zväze i slabiny súčasného prezidenta. Keďže ide o troch Bratislavčanoch, aj to našepkáva, že sa vytvorili tri tábory, ktoré nepriamo zastrešujú jednotlivé kluby, takže možno trochu i kalkulovať, ale v konečnej fáze povedia svoje rozhodujúce slovo delegáti zo všetkých kútov Slovenska, pretože tých je predsa z troch regiónov oveľa viac.
Február teda potvrdil, že funkcionárske kreslá na najvyššej úrovni sú stále lákavé. Pravda, aj veľmi horúce, lebo bez úspechov sa zatrasie každá stolička. Uvidíme, ako sa bratislavská nespokojnosť s prácou a výsledkami súčasného prezidenta odzrkadlí v najbližších dňoch, keď príde rad na lámanie chleba. Údajne svoju nespokojnosť už dal najavo jeden zo silných sponzorov Škoda, ktorý zohral veľkú hru pred poslednou mimoriadnou konferenciou. Mnohí mu vyčítajú neodôvodnenú ochranu reprezentačného trénera J. Adamca po neúspechoch, príliš pomalé hľadanie reprezentačného trénera, zápas v Nemecku pred kľúčovými kvalifikačnými zápasmi o postup na MS na pôde Švédska a Azerbajdžanu, nepochopiteľné reorganizácie v mládežníckych súťažiach atď. Slovenský futbal určite nespasí jeden muž, pretože výsledky sú v konečnej fáze vizitkou celého hnutia. Preto aj jeho celkový imidž bude len a len výsledkom práce nás všetkých, aj keď dobrá voľba kandidáta môže veľa zavážiť. Je však otázne, či máme takého, ktorý výraznejšie pohne ľadmi, lebo Slovensko sa potrebuje prebrať z hlbokého spánku. O vzdušných zámkoch už presnívalo celé roky, ale realitou nie sú sny, ale konkrétne činy. A s tými by mal začať zväz, na ktorom by nemal mať jeden človek patent na všetko. Práve táto skutočnosť neumocňuje jeho silu a žiaduce postavenie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
