Macejkom, ktorý bol hosťom sobotňajšieho krajského snemu SDKÚ.
Predpokladáme, že slávnostné sprejazdenenie Južného nábrežia si necháte na obdobie tesne pre voľbami...
- No, tak to neviem, či sa nám podarí stihnúť. Zo štátneho rozpočtu však máme na obe investičné akcie dostatok finančných prostriedkov. Do 6 mesiacov by mal prebehnúť tender, takže predpokladám, že križovatka Prešovská-Sečovská sa začne realizovať najneskôr na jeseň.
Pri jej projektovaní sa hovorilo o sume okolo 2 miliárd Sk, budete mať na to dostatočné finančné krytie?
- Predpokladám, že tá suma by mohla byť o niečo nižšia ako 2 miliardy Sk. Stavba bude určite krytá, mali by sme na ňu použiť úver z IRB. Ak sa ho podarí vybaviť, bol by to účelový úver, ak nie, v štátnom rozpočte sú na to vyčlenené prostriedky, keďže táto stavba je už dlhodobo pripravovaná.
Okrem toho máte v tomto roku v pláne na východe republiky ešte niečo sprejazdniť?
- Samozrejme, tunel pod Braniskom.
S premiérom Dzurindom tam zrejme budete chcieť prestrihnúť pásku ešte do volieb...
- Do pol roka by tunel mal byť sprejazdnený. Teda predpokladám, že do volieb to stihneme. Takisto by sme chceli uviesť do prevádzky aj novú komunikáciu od Behárovic až po začiatok tunela na spišskej strane ako i sprejazdniť ďalší kus diaľnice od Širokého až po ochvat Fričoviec. Ten však definitívne ukončíme až v priebehu budúceho roka.
Za Rožňavou sa už niekoľko rokov buduje obchvat Brzotína, ktorý by mal výrazne zrýchliť tzv. južnú trasu medzi Rožňavou a Tornaľou. Motoristi však už možno 5 rokov vidia stále len to, že sa tam odhrnulo trochu hliny...
- Brzotín je stále vo výstavbe. Problém vznikol v tom, že každý rok tam ide veľmi málo prostriedkov a preto je tam tempo také, aké je. Snažíme sa, aby sa zvýšil objem financií, no stále nemáme schválený program výstavby ciest. V každom prípade určite chceme, aby sa na obchvate Brzotína preinvestovalo viac ako v minulosti.
Už dlhšiu dobu vediete vojnu s predstaviteľom tretieho sektora J. Mesíkom, ktorý tvrdí, že tzv. severný variant výstavby diaľnic je pre Slovensko nezmyselný.
- To sú len snahy regionalistov v každom meste, aby práve okolo nich išla diaľnica. Keby sa diaľnica stavala južným smerom, to isté by sme počúvali zo Žiliny... Koncepcia výstavby diaľnic je rozhodnutá už roky, neprišla na ňu naša vláda. Takéto cesty sú vedené v smere európskych koridorov, takže nemáme o čom diskutovať.
Prečo však severojužná diaľnica nemôže ísť z Bratislavy cez Nitru, Banskú Bystricu, Donovaly a Ružomberok, kde by "obslúžila" podstatne viac obyvateľov ako cez Žilinu a Čadcu?
- Všetko by teoreticky mohlo byť, no hovorím nie. Nemôže ísť predsa cez každú dedinu. Prejdime si len západnú Európu, ak do 200 km od vás ide diaľnica, berie sa to tak, že región má na ňu napojenie. Aj v Poľsku budú mať len jeden severojužný ťah, ktorý sa skončí v Zwardoni, kde sa zas začne ten náš smerom do Bratislavy. Načo nám budú dve alebo tri severojužné diaľničné ťahy doslova okolo každej rieky? Jednoducho táto republika na to nemá... Veď na tento rok máme z rozpočtu určených 10 miliárd a viac ani korunu.
Predstavitelia košickej radnice a kraja sú jemne povedané veľmi nespokojní s macošským prístupom ministerstva k "nezačínajúcej sa" výstavbe rýchlostnej komunikácie z Košíc až k maďarskej hranici, na ktorú by sa mala napojiť rovnaká cesta z Miškolca...
- Podľa našich štatistík má cesta Košice - Miškolc dopravné zaťaženie 1700 aút za 24 hodín. Na túto kapacitu terajší stav cesty plne vyhovuje. Rýchlostná komunikácia bude mať zmysel až vtedy, keď Maďari urobia svoju časť, teda 65 km od Miškolca k štátnej hranici. Zatiaľ vieme o tom, že stavajú úsek v dĺžke rovné 2 kilometre... Ak cestu začnú stavať, verte mi, že naša strana nebude pri jej výstavbe pozadu.
Kedy predpokladáte, že sa tak stane?
- Štvorprúdová cesta z Košíc do Sene bude vtedy, ak aj z Miškolca bude hotová cesta na hranicu. To však nebude ani o rok, dva, keďže Maďari to nemajú v pláne ani na 10 rokov. Okrem toho, momentálnemu množstvu dopravy úplne vyhovuje.
Po plánovanej rekonštrukcii košického letiska je snahou, aby ho mohli využívať aj obyvatelia severovýchodu Maďarska. Ani vtedy by štvorprúdovka nebola potrebná?
- Kapacita tejto cesty je využitá ani nie na štvrtinu. Takéto infraštrukturálne projekty, ktoré idú k hraniciam, majú zmysel len vtedy, keď je odozva aj na druhej strane. Povedze mi, kto teraz potrebuje štvorpruh na maďarskú hranicu, keď odtiaľ pôjde do Miškolca klasická dvojprúdová cesta? Nateraz by to boli umŕtvené a zbytočne vyhodené peniaze, preto sa v najbližšej dobe nič stavať nebude. Navyše, na maďarskej strane so stavbou cesty začnú najskôr vtedy, ak dokončia diaľnicu od Egeru po Miškolc. Predpokladám teda, že do piatich rokov to nebude aktuálne...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
