jediný stupienok, bodový i výkonnostný nárast bol očividnejší. Mohol byť ešte razantnejší nebyť niekoľkých zbabraných stretnutí, v ktorých mali Zemplínčania jasne navrch a len vďaka vlastnej ustráchanosti či neskúsenosti prišli o temer isté bodové zápasy. Pozhovárali sme sa o celosezónnom účinkovaní trebišovských hokejistov s ich kormidelníkom Branislavom Kohutiarom (na snímke).

Na úvod záludná otázka. Ako sa vám hodnotí sezóna, keď vlastne ani neviete, na ako mieste ste sa umiestnili?

"Tiež som si v novinách všimol hneď niekoľko verzií konečnej prvoligovej tabuľky, ale nejakú zvláštnu vážnosť tomu neprikladám. Aj keď bez vylúčenej Detvy by sme sa umiestnili o priečku vyššie, predsa len sme si vytýčili ešte vyšší cieľ. Dôležité však je, že sme sa zachránili, ale nebyť zbytočných prehier, skončili by sme na sympatickejšej priečke."

Prečo sa tento cieľ nepodarilo naplniť?

"Tých faktorov bolo hneď niekoľko. Kľúčový bol z môjho pohľadu domáci zápas s Považskou Bystricou, ktorý sme prehrali 1:2. Nezvládli sme ho a práve po ňom nastal rozhodujúci zlom. Hoci sme neskôr ešte zvíťazili s Prešovom, viac-menej sme sa začali trápiť a všetko zlé vyvrcholilo v posledných troch dueloch, keď sme inkasovali hrozivých tridsať gólov."

Ale hoci ste sa oproti lanskej sezóne zlepšili, zbytočne ste postrácali body so susednými Michalovcami.

"Bolo to hlavne preto, že aj v Michalovciach hrali o čosi kvalitnejšie ako vlani. Navyše v druhom domácom zápase sme s nimi bod skôr získali, keďže ešte šesť minút pred záverom sme prehrávali 1:3. Boli to derby stretnutia, ktoré sú vždy špecifické a možno sme práve my mali smolu tým, že boli ako naši susedia poslední. Derby boli zakaždým čímsi zvláštne."

Vráťme sa na úvod súťaže, keď ste spolu s asistentom Jozefom Škrakom avizovali istý výkonnostný vzostup. Vaše vyhlásenia ste podopierali jednak vlastnou ľadovou plochou, na ktorej ste mohli trénovať už v auguste, a jednak spoluprácou s extraligovými Košicami. Naplnili sa vaše túžby?

"Určite sme od spolupráce s Košicami očakávali výraznejšiu podporu. Čakali sme, že k nám príde jednak viac hráčov a očakávali sme aj vyššiu kvalitu. Napokon k nám pribudli iba Rusič a Orlovský, aj to v polovici sezóny. Určitý zlom nastal po tom, keď sme nemali pred začiatkom súťaže obsadený brankársky post. Po istých hráčskych rošádach medzi Košicami, Prešovom a Trebišovom k nám pribudol talentovaný Róbert Marton, hoci práve to neumožnilo príchod iných hráčov. Boli sme však zástancami toho, že dobrý brankár tvorí vyše dve tretiny úspechu, nuž sme sa rozhodli radšej pre Martona. Robo počas celej sezóny dokázal, že sme sa nemýlili."

Aj napriek tomu k vám zavítali okrem Rusiča a Orlovského aj matadori Marcinko a Svitek. Boli ste spokojní s ich výkonnosťou?

"V prípade Rusiča jednoznačne áno. Ďuro sa síce pomalšie rozbiehal, ale zakrátko začal potvrdzovať povesť kvalitného hráča. Nastrieľal desať gólov, a preto môžeme byť s jeho službami spokojní. Od Orlovského sme čakali viac, aj napriek tomu, že mal dlhý výpadok. Hráč jeho formátu sa mal výraznejšie presadiť."

Hokejové Slovensko ste však prekvapili angažovaním trojice ostrieľaných matadorov, Lenďáka, Marcinka a Sviteka. Nakoľko sa vám tento ťah osvedčil?

"Oslovili sme ich z jednoduchého dôvodu, keďže máme veľmi mladý a neskúsený kolektív, v ktorom jedine kapitán Šalata má čosi odohrané, rozhodli sme využiť ich bohaté skúsenosti. Martin Lenďák odišiel do Slovinska za lepšími podmienkami, nuž sme mu nebránili. Ťah so Svitekom a Marcinkom sa nám nevyplatil najmä preto, že sa neskôr ukázalo, že je oveľa lepšie, keď je káder vždy pokope. Oni hrali len domáce zápasy a navyše oveľa menej trénovali. Hoci boli doma v Košiciach na ľade pravidelne, predsa len tréning s mužstvom a mládežníkmi, je čosi iné. Sami sa viac trápili, nuž sme sa rozišli."

Keď sme sa vlani o rovnakom čase rozprávali, vtedajšie nelichotivé postavenie v tabuľke ste vysvetlili strohým vysvetlením, že z hovna sa upliesť bič nedá. Po tejto sezóne však iste máte na čom stavať, súhlasíte?

"Samozrejme, ten pomyselný korbáč je už oveľa pevnejší. Hlavne v útoku vidím dobrú perspektívu, a tak aj preto by sme chceli vyše dve tretiny útočníkov ponechať v kádri. V súčasnom hokeji je však najdôležitejšia obrana, nuž a tá bola v našom hernom prejave najslabším článkom. Bolo to zapríčinené aj tým, že v defenzíve sme mali štyroch juniorov, ktorí mali s prvoligovým účinkovaním len minimálne skúsenosti. Naši obrancovia boli málo tvoriví, neboli agresívni a chýbala im potrebná dynamika. Je to však celoslovenský problém, nielen náš. Môžem prezradiť, že už teraz pracujeme na posilnení obranných radov, kde by mali pribudnúť aspoň traja hráči strednej generácie. Keď chceme mať vyššie ambície, čo my jednoznačne chceme, inej cesty niet."

Spomínali ste, že obrancovia boli vašou slabinou. Kto vynikal v útoku?

"Chcem zdôrazniť, že nik nemal stabilnú výkonnosť. Každému z času na čas klesla či stúpla. Nechcem nikoho zvlášť vyzdvihovať, ale myslím, že brankár Marton si zaslúži absolutórium. Celú sezónu odchytal prakticky sám, a preto mu slúži ku cti, že nepodľahol sebauspokojeniu. Na základe individuálnych hodnotení by sme zistili, že v každej štvrtine zabral iný útok, takže v podstate všetci splnili naše očakávania."

Teraz načrieme trošku do iného súdka. Čo financie, zvládli ste to po ekonomickej stránke?

"Našťastie, áno. Peniaze sú najväčším problémom súčasnej spoločnosti a výnimkou nebol ani náš klub. Všetci od nás čakali maximálne výsledky, ale málokto hľadel nato, aké finančné ťažkosti nás sprevádzali. Prakticky počas celej sezóny sme pred sebou tlačili jeden obrovský balvan, ktorý sme len s vypätím všetkých síl dotlačili až do cieľa. Často sme nemali vykrytý ani najbližší mesiac, ale snažili sme sa tým nezaťažovať mysle hráčov. Aj napriek tomu máme voči nim isté resty, ktoré ale čoskoro vyriešime."

Aj napriek tomu ste sa nevyhli tvrdeniam krikľúnov, ktorí vraveli, že ste sa údajne vďaka niektorým zápasom nemali až tak zle...

"Tak toto nás ozaj mrzí. Ten, kto vidí do klubu, tak vie, že keby sme pustili zápasy Prešovu, Spišskej Novej Vsi alebo Detve, nemuseli sme mať teraz toľko finančných starostí. My však hokej nerobíme pre peniaze, ale z čistej lásky k nemu. V živote by sme si čosi podobné nedovolili, boli to len nepochopiteľné výbuchy, ktoré si však mnohí vysvetlili po svojom..."

Prvoligová sezóna skončila len pred týždňom, ale poznajúc vaše hokejové srdce, už ste sa iste zaoberali tou nasledujúcou, však?

"Presne! Keďže sme funkcionári i tréneri v jedných osobách, nič iné nám neostáva. Ešte v priebehu tohto týždňa by sa mal zísť výkonný výbor klubu, na ktorom by sme si mali ujasniť záležitosti okolo budúcej sezóny. V máji by sme mali začať s letnou prípravou a potom v auguste by sme radi vykročili aj na ľadovú plochu. Dúfam, že nám všetko vyjde podľa plánu, hoci najviac bude závisieť od finančných možností klubu."

Nemáta vás teda predstava, že v ďalšom roku opäť strávite viac času na štadióne ako doma?

"Ani nie, pretože ako sa poznám, už o týždeň mi bude za hokejovým dianím ľúto. Vlastne už teraz sa teším na to neopísateľné napätie na lavičke, hoci sezóna ako táto, mi určite vzala minimálne päť rokov zo života. Okrem toho, že sme spolu s Jozefom Škrakom viedli mužov, mali sme na starosti aj deti a navyše sme zháňali aj financie. Naša snaha však podľa našich výsledkov nevyšla nazmar. Naša práca stála za vynaložené úsilie."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.