nejakého priestoru alebo územie, cez ktoré sa dá prechádzať. Môže symbolizovať tiež miesto ochrany a obrany pred nepriateľom. V tejto časti Karpát má podobné pomenovanie aj malý potôčik na spišskej strane Braniska. S podobným názvom jedného vrchu sa môžeme stretnúť aj na poľskej strane Spiša.
Koncom 13. storočia, za panovania uhorského kráľa Ondreja III. bola z katastra obce Korytné v Spišskej župe odčlenená časť územia nachádzajúca sa medzi potokmi: Veľkej Svinky, Dúbravy a Kanným jarkom a pričlenila sa ku katastrálnemu územiu obce Široké v Šarišskej župe. Ďalšie rozsiahlejšie zmeny hraníc susediacich žúp nastalo po bitke pri Rozhanovciach po roku 1312. Kráľ Róbert z Anju časť územia pridelil vojvodovi a županovi Spišského hradu Filipovi Drugethovi. V roku 1330 zmeny pokračovali. Abovcom kráľ odobral hrad Slanec v Abovskej župe a namiesto neho Petrovi Abovi a jeho synom pridelil územie nachádzajúce sa v údolí Veľkej Svinky, od Bertotoviec až po Branisko a Čiernu horu. Na hrad Slanec dosadil svojho obľúbenca Viliama Drugetha (dedič po Filipovi). Hranice medzi Spišom a Šarišom v lokalite Braniska sa začali ustaľovať a trvalejšiu podobu nadobudli až začiatkom 15. storočia, za panovania Žigmunda Luxemburského.
Vrchol Chválabohu má nadmorskú výšku 750 m. Čím nás dokáže upútať táto časť Braniska? Svojimi prírodnými krásami a bohatou históriou. Ešte pred 450 rokmi toto miesto nebolo ničím zaujímavé. Jeho história sa začala tvoriť o niečo neskoršie. Už pred rokom 1556 viedli od Prešova na sever známe obchodné cesty a jedna z nich okolo Veľkej Svinky. Pred horským masívom Braniska sa začala rozvetvovať na tri vetvy. Jedná smerovala cez Šindliar a Lačnov do usadlosti v Levočských vrchoch. Druhá vetva viedla zo Širokého cez Víťaz, Kluknavu a Richnavu do údolia Hornádu. Tretia vetva, ktorá nás najviac zaujíma, viedla cez osadu Braniska k terajšiemu motorestu rovnakého mena. Tam sa cesta zatáčala doľava, cez Sľubickú časť pohoria (južnú), sedlo Humence, usadlosť Dúbravu a Harakovce viedla k Spišskému hradu a ďalej na Spiš. Po nej v ťažkom teréne prechádzali furmani z jednej strany Braniska na druhú. Nebezpečné boli nástrahy, ktoré tam furmanov očakávali.
Významná zmena v cestnom ťahu cez Branisko sa udialo v roku 1556, za panovania cisára Ferdinanda I. Habsburského. Vo funkcii hlavného viedenského poštmajstra bol António Taxis. Odvtedy sa datuje vytvorenie na slovenskom území od Bratislavy až na východ prvej trasy konskej poštovej dopravy pre cisársky dvor. Okolo ciest sa vytvorili poštové stanice. Jedna z nich bola v Korytnom na strane Spiša a druhá v Bertotovciach zo strany Šariša. Bol to dôležitý okamih, kedy došlo k zmene bývalej cestnej trasy, na tú, ktorá existuje dodnes, cez Chválabohu. Vytvorené cestné presmerovanie si plní svoju funkciu už viac ako 445 rokov. Na vrchole Braniska sa pre potreby pocestných vybudovala furmanská krčma so svojim hospodárstvom. Ona poskytovala služby furmanom a ostatným cestujúcim. Budova tam stojí dodnes, ale slúži pre iné účely, ako v minulosti.
V roku 1996, čiže o 440 rokov neskoršie bol na Branisku položený základný kameň na výstavbu tunela pre diaľnicu. Dochádza k novému presmerovaniu cestného ťahu, ale tentokrát už popod Branisko, ktorý bude spájať Šariš so Spišom. Výstavba 4822 metrov dlhého tunela je pred dokončením a mal by sa dať do prevádzky v priebehu leta 2002. Jeho spriechodnenie odstráni mnohé nebezpečia, ktoré pri cestovaní cez priesmyk Chválabohu na mnohých motoristov čakali v lete, ale najmä v zime. Tunelom sa zrýchli prepojenie medzi dvoma susednými regiónmi Prešovského kraja. Vstupné a výstupné otvory do tunela sa nachádzajú pri osade Branisko na strane Šariša a nad obcou Korytné zo strany Spiša. Bude to už tretie historické diaľkové presmerovanie, ale tentokrát popod Branisko, cez tunel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
