pokoji opäť začali výboje a vojny a s vojnami prepukali choroby. Mor a chrípky kosili nešťastné ľudstvo. Iné, rovnako staré kalendáre prinášali v marci vyobrazena oráča so škovránkom vysoko nad ním.
Marec prináša niekoľko veľmi pekných dní, v ktorých sa jar uvedie a oproti predchádzajúcim mesiacom zrazu akoby prebral človeka. Vraví sa: "Suchý marec, chladný apríl a mokrý máj, bude v stodolách raj". Storočný prorok hovorí, že "koľko je v marci zahmlených rán, toľko je potom v júli letných búrok", alebo "ak má marec rosné rána, apríl potom prichádza s mrazmi". Ale "ak kuká v marci kukučka a ak 17. marca kŕka aj žaba, či zagága divá hus, vraj čoskoro príde leto". Lekári odporúčali v čase, keď sa Slnko nachádzalo v znamení rýb, liečiť nohy a ruky, ísť do kúpeľov a vraj aj bolesti hlavy ľahšie pominú. Súčasne však upozorňovali, že ak Slnko prejde do znamenia 'škopca' je nebezpečné dažďovú vodu zbierať a najmä ju piť.
Po sumáre za niekoľko storočí vychádza, že zo sto marcov býva 54 miernych a 46 chladných. Na mierny marec nadväzuje v 44 prípadoch teplý apríl a veľmi skorá jar a len 10 chladnejších. Za 8 rokov býva jeden marec mimoriadne mokrý. Inak je to u nás typický suchý mesiac. Priemerne svieti v marci slnce práve toľko hodín, koľko má rok dní.
Tak, ako iné mesiace v roku, má aj marec svoje vrtochy. Tak napríklad 3. marca 1376 bola v krajine veľká povodeň. Vody Vltavy vnikli až do chrámu sv. Mikuláša na Malej strane. Podobné pôvodne zaznamenali aj vo Viedni, v Bratislave a v iných mestách. Výsledkom povodní boli choroby, ktoré skosili najmä starcov a deti. Veľmi teplo a sucho však bolo 6. marca 1471. Celý rok bol potom mimoriadne pekný a teplý, čo zaznamenali mnohí kronikári. Pred Petrom a Pavlom už bolo po žatve a ešte v polovici decembra kvitli lúky. Až 12 dní svietila ako najjasnejšia hviezda kométa, ktorá sa ukázala na nebi 6. marca 1556. V tom roku vypukla vojna medzi pápežom Pavlom IV., španielskym kráľom Filipom a francúzskym a neapolským kráľom Henrichom. Turci vpadli do Štajerska a obsadili Szeged, v Holandsku vypukol hlad a v Prahe vyhlásili ročný pôst ako pokánie. Strednou Európou sa 9. marca 1512 prehnali búrky. Hoci cez deň snežilo, náhle sa oteplilo a večer hrmelo a blýskalo sa. Na Pražskom hrade vtedy zhorela Biela veža. Veže zhoreli aj v Drážďanoch a v Hradci Kráľove. Zatmenie Slnka zaznamenai kronikári 16. marca 1485. Jeho vplyv vraj trval až 16 rokov. Po zatmení prišli veľké mrazy a vymrzli vinice i obilie. Mrazy trvali až do polovice júna. V marci roku 1068 nastala v Európe krutá zima. Začala sa v januári na Tri kráľe a trvala až do 21. marca. Veľa ľudí a statku pomrzlo. Jablone začali kvitnúť následkom veľkého tepla už 20. marca 1420 a 4. apríla kvitli i vinice.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
