Bogdana Klicha (na fotografii, v pozadí riaditeľ SFPA Prešov Alexander Duleba). Tento riaditeľ Inštitútu strategických štúdií v Krakove a bývalý štátny tajomník Ministerstva národnej obrany Poľskej republiky vystúpil v stredu v dvorane Evanjelického kolégia s prednáškou na tému Poľská bezpečnostná a obranná politika.
"Verím, že Slovensko sa stane členom NATO," uviedol B. Klich, no zároveň poukázal, že postoj amerických senátorov na rozšírenie Severoatlantickej aliancie sa po 11. septembri začína meniť.
Viaceré hlasy spoza mora tvrdia, že ak ďalšiu vládu zostaví Vladimír Mečiar a HZDS, je vstup do na to ohrozený.
"Je to suverénne rozhodnutie slovenského národa, preto nemôžem hodnotiť, či prípadný návrat Mečiara k moci bude mať vplyv na členstvo Slovenska v Severoatlantickej aliancii," uviedol Bogdan Klich a dodal: "Vo všeobecnosti možno povedať, že NATO je spoločnosť určitých hodnôt. Vo Washingtonskej deklarácii z roku 1999 boli tieto hodnoty znovu pripomenuté. Sú štyri hlavné hodnoty - demokracia, rešpektovanie ľudských práv, individuálne slobody a ochrana menšín. Teda okrem militárnych kritérií sa pri hodnotení krajiny pred vstupom do aliancie berú do úvahy aj spomínané hodnoty. To znamená, že každá vláda, ktorá chce priviesť svoj štát k členstvu v NATO, musí tieto hodnoty rešpektovať."
Niekdajšia Mečiarova vláda vo svojom programovom vyhlásení deklarovala podporu vstupu do NATO, avšak praktické kroky boli iné. Spýtali sme sa ho preto, či ako bývalý štátny tajomník ministerstva obrany prišiel do styku s Mečiarovou administratívou a aké s ňou mal skúsenosti.
"Mám to šťastie, že štátnym tajomníkom ministerstva obrany som sa stal v roku 1999. Preto chcem povedať, že moje skúsenosti s vedením slovenského ministerstva obrany sú tie najlepšie. Mojim partnerom na slovenskej strane bol Jozef Pivarči a Jozef bol a stále je mojim priateľom," odvetil Bogdan Klich a pokračoval: "Naši generáli z generálneho štábu si vysoko cenili spoluprácu so slovenským generálnym štábom, o čom svedčí aj dohoda o vzniku spoločnej medzinárodnej brigády. Takéto vojenské jednotky sa nezakladajú s hocikým, musí fungovať základná dôvera."
Ako sa zmenil stav rezortu obrany po vstupe Poľskej republiky do NATO?
Podľa Klicha využíva alianciu metódu cukru a biča. Najdôležitejším prínosom zo strany Severoatlantickej aliancie je know-how.
"Okrem toho je to program NSIP, ktorý podporuje rozvoj vojenskej infraštruktúry v jednotlivých členských krajinách aliancie. To je ten cukor," uviedol B. Klich, podľa ktorého slov sú spomínaným bičom očakávania, ktoré má NATO každé dva roky pri obrannom plánovaní.
"Idú veľmi ďaleko a týkajú sa rýchlej modernizácie ozbrojených síl. Poľsko deklarovalo, že do roku 2006 bude tridsať percent ozbrojených síl plne kompatibilných s ozbrojenými zložkami NATO. To si vyžaduje obrovské úsilie a ešte viac finančných prostriedkov."
Ako ďalej uviedol, Poľsko po dohode s hlavným stanom aliancie deklarovalo 139 záväzkov a "vypočítali sme, že to bude stáť šestnásť miliárd zlotých, teda zhruba 4 mld. dolárov. Táto cifra povie viac, ak ju porovnáme s ročným rozpočtom rezortu obrany, ktorý je niečo vyše 14 mld. zlotých. To znamená, že tento náš záväzok si vyžaduje ďalší jeden ročný rozpočet".
Bogdan Klich sa dotkol i otázke Benešových dekrétov.
"Poľsko je z právneho pohľadu v lepšej situácii ako ČR alebo SR. Po roku 1945 nebol žiadny zákon regulujúci vysídlenie Nemcov. V Poľsku sa tak udialo na základe rozhodnutia mocností v Postupime. Takže to nie žiadnym problémom pri vyjednávaní Poľska s Európskou úniou," skonštatoval B. Klich a zároveň uviedol, že vystúpenie maďarského premiéra Viktora Orbána bolo v Poľsku veľkým prekvapením a "Poľská republika s pochopením prijala uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
