staré indiánske príslovie. V kontexte neustáleho a nezmyselného vypaľovania trávy to platí dvojnásobne.
"Ľudia si tým uľahčujú prácu. Nechce sa im svoje pozemky pokosiť a následne vyhrabať, a tak si na pomoc prizvú oheň. Väčšinou však ide o pyromanov. Všetkých, ktorí vypaľujú trávu by som nahých zavrel do klietky hanby," rozhorčuje sa šéf Správy národného parku Slovenský raj Ing.Dušan Bevilaqua.
Realita jarných dní je nielen na Spiši spätá z uhľovočiernou farbou pasienkov, cestných úbočí či lúk. Pri prechádzke sa na obzore objavuje čoraz viac "dymových signálov". Keď podídete bližšie zistíte, že nehorí, len niekto "zveľaďuje" svoj pozemok. Mýtus, že vypaľovanie trávy pomáha pôde, už však dávno vedci vyvrátili. "Novodobí pyromani" porušujú zákon č. 99/1995, ktorý dopĺňa zákon 123/1985 Zb. o požiarnej ochrane. Ten výslovne zakazuje fyzickým i právnickým osobám vypaľovať porasty a zakladať oheň na miestach, kde by sa mohol rozšíriť. Málokto si pritom uvedomuje, že za svoje konanie môže dostať pokutu až do výšky dvestopäťdesiattisíc korún u právnických osôb, podnikateľov či organizácií, a päťtisíc korún, ak je fyzickou osobou. Pri porušení zákona 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny o vypaľovaní trávnych porastov bez súhlasu odboru životného prostredia príslušného okresného úradu môže tento odbor alebo Slovenská inšpekcia životného prostredia uložiť občanovi pokutu päťtisíc Sk a organizácii až stotisíc korún.
O škodlivosti vypaľovania starej trávy sa už popísalo veľa, no málokto pozná jeho ničivý vplyv na hmyz a jeho spoločenstvo. V marci a apríli, keď k tomuto konaniu dochádza najčastejšie, sú škody najväčšie. Až do hĺbky jedného metra dochádza k zničeniu všetkých vývinových štádií hmyzu, a to od kukiel po pohybujúce sa tvory. Len v prípade, že na zemi je ešte úzka vrstvička snehu alebo ľadu, sú straty na pozemných formách hmyzu menšie.
Pokusy ukázali, že krátkodobé pôsobenie teploty 100 stupňov Celzia na rôzne vzdialené či ukryté kukly a vajíčka má veľmi negatívny vplyv. Ak sa odpočítajú prirodzené faktory mortality, možno konštatovať, že uhynú a poškodia sa takmer štyri pätiny jedincov, na ktoré zvýšená teplota pôsobí. "
Treba priomenúť, že pri horení starej trávy vzniká teplota až okolo 600 800 stupňov. Jej dosah je však omnoho väčší. Horúčava a dymové splodiny majú smrtiace dôsledky i na rôzne vývojové štádiá hmyzu žijúceho v krovinách a v kmeňoch stromov. Tak dochádza k zničeniu päťdesiatich až sedemedesiatich percent týchto jedincov," zdôrazňuje D. Bevilaqua.
Okrem primárneho pôsobenia, ako je priamy oheň, vysoká teplota a dym, pôsobia na hmyz i ďalšie, sekundárne vplyvy. Pri vypaľovaní trávy dochádza k úbytku citlivých druhov rastlín, pri opakovanom vypaľovaní niektoré z nich celkom strácajú možnosť ďalšieho vývoja.
Ľudská lenivosť teda spôsobuje nenapraviteľné škody na funkčnosti a druhovej rozmanitosti ekosystému. Pri opakovanom horení sa postupne degradujú aj ekologické väzby, a tento jav sa negatívne odráža na okolitých ekosystémoch, ktorých sa vypaľovanie priamo nedotklo. Úbúdajú napríklad opeľovače, kvôli čomu chudobnie vegetácia, následne klesá počet predátorov, a to následne umožňuje premnoženie odolných burín.
V roku 1999 vzniklo v okrese Spišská Nová Ves šesťdesiatsedem požiarov z vypaľovania, v roku 2000 o jeden menej a v minulom roku ich bolo zdanlivo "len" pätnásť. Finančné škody a zásahy do ekosystému však nie sú priamoúmerné ich počtu. "Ľuďom už prestávam rozumieť. Prečo ničíme i to jediné, čo ešte máme? Alebo je to tak, že naozaj musíme spadnúť na hubu, aby sme si niektoré veci vážili? Treba si však uvedomiť hroziace riziko, že by sme už nikdy nemuseli vstať," povzdychol si šéf národného parku bezmocne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
