skladieb, Rapsódiu v modrom, americký klavirista Joshua Pierce interpretoval včera večer s orchestrom Štátnej filharmónie Košice v Dome umenia. S týmto telesom už urobil niekoľko zaujímavých nahrávok. Rodák z New Yorku, absolvent preslávenej Julliard School a držiteľ niekoľkých medzinárodných ocenení Joshua Pierce, odpovedal na naše otázky.
- Odborníci vás vraj považujú za najpoučenejšieho interpreta hudby jedného z predstaviteľov hnutia Fluxus, Johna Cagea.
"Cage bol hlavne výborný skladateľ. Niečo ako vo svojich časoch Rachmaninov. Prišiel s úplne novou koncepciou zvuku. Všetko to smerovalo do celkového súzvuku vesmíru a sveta. Preto si vybral piano ako zástupcu tohoto konceptu. Často používal aj perkusie. Spolupracovali sme spolu od roku 1973 až do jeho smrti v roku 1992. Nahral som veľa albumov s jeho hudbou."
- Čím ste ho zaujali?
"Bol som mladý a mal som reputáciu dobrého technika, rýchlo som do seba všetko vpíjal. Urobili sme veľa vecí pre vydavateľstvo Label Records. Môžem sa popýšiť, že väčšina z týchto nahrávok sa stali bestsellerom. Dokonca sme dostali nomináciu Grammy Awards. Naše nahrávky sa chytali najmä na nemeckom hudobnom trhu."
- Nie každý hudobne dozrie tak, aby dokázal stráviť hudbu Johna Cagea a vôbec interpretovať ju. Ako vyzerala spolupráca s ním?
"Bol to najinteligentnejší človek, s akým som sa kedy stretol. Navyše presiaknutý celou škálou emócií. Najdôležitejšie bolo pochopiť, čo vlastne presne požaduje. On totiž nikdy nedával priame odpovede, ale iba akési náznaky, rozprával veľmi obšírne. Jeho hudba síce vyzerá možno na prvý pohľad jednoducho, ale dopracovať sa k tomu bolo vždy veľmi komplikované. Našťastie ma otec naučil, že čokoľvek robím, musí byť čo najhudobnejšie. O Cageovi si mnoho ľudí myslí, že ide o hudbu bez duše. Ale pod povrchom je toľko emócií... A ja som sa ich tam jednoducho pokúšal vniesť."
- Čím si vás zas pripútal Gershwin?
"Otec bol choreografom a pôsobil v Hollywoode. Spolupracoval s Gershwinom v dvadsiatych-tridsiatych rokoch. Potom sa dostal v období "McCarthyzmu" na čiernu listinu, obvinili ho z komunizmu. Zrejme preto, že pomáhal čiernym a latinoamerickým tanečníkom presadiť sa. Potom žil niekoľko rokov v Mexiku a písal. Zabila ho skutočnosť, že mu zobrali možnosť robiť to čo má rád. Zomrel v roku 1979 v New Yorku na rakovinu. Mám pocit, že stratil odvahu bojovať."
- Rapsódia v modrom?
"Túto verziu som hral po prvý raz iba nedávno so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu. Tých verzií vzniklo okolo 60, takmer pre každý nástroj. A Gershwin nikdy nemal čas ujednotiť toto dielo, lebo prišla opera Porgy a Bess a už sa k tomu nedostal."
- Všetci sa pýtajú ako je možné, že ste od Cagea prešiel k Mozartovi?
"Mám široký repertoár. Od klasiky až po súčasnosť. Derek Hagen, mladý americký skladateľ, pre mňa zložil koncert. Teraz mám zaujímavé životné obdobie, lebo robím rôznorodú hudbu. V Bratislave som nedávno dokončil nahrávanie so Symfonickým orchestrom slovenského rozhlasu, Gershwin, Chopin, Liszt. Jednoducho som od súčasnej muziky dospel až ku klasickej hudbe. Som známy hazardér. Často robím veci na hrane."
- Na burze nič ?
"Skúšal som to. A bol som dokonca úspešný."
- Rád prichádzate do Európy ?
"Mojimi predkami z otcovej strany boli ruskí židia z okolia Kyeva a Odesy, samý umelec a hudobník.
Z maminej strany zasa samí právnici a lekári. Rodičia ma vychovali ako svetoobčana. Necítim sa byť iba Američanom. Vždy som bol napojený na svet. A na cestách som aspoň stretol mnohých ľudí, od ktorých som veľa naučil."
- Kde máte domov?
"V New Yorku na Manhattane."
- Teda neďaleko Svetového obchodného centra. Ako sa tam teraz žije?
"Stále tvrdili, ako je všetko v poriadku. Ale teraz vyšlo najavo, že to tak nie je. Tri mesiace som sa išiel zadusiť od kašľa. Neustále bolo vo vzduchu cítiť smrad, chemické výpary, prach a dym. A vraj o nič nešlo."
- Život vo "Veľkom jablku" musí byť pestrý.
"Mám New York rád. Človek tu stretáva toľkých ľudí zo šoubiznisu..."
- Čo je pre vás v živote podsatné, hudba?
"Svet sa zmenil, teraz je okolo veľa závisti, všetko je iba zahalené dymovou clonou. Nič nie je také ako sa tvári. Všetko je inak. Médiá tomu pomáhajú tiež. Preto si človek musí v dnešnom svete nájsť miesto, kde je šťastný. A je jedno, o čo ide, čo robíš, či si umelec alebo remeselník. Mať svoje miestečko a robiť svoju prácu dobre je podstatné."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
