odtrhnutia jeho južných častí.
Prvou úlohou, stojacou pred novým okresným úradom, bolo zabezpečiť svoju riadnu činnosť. Z pôvodného osadenstva Okresného úradu v Rožňave ostali piati členovia v Rožňave, teda v tom čase už na území Maďarska. Bol medzi nimi aj okresný náčelník Dr. J. Bartáky, ktorý sa v službách Maďarska stal vrchným inšpektorom Rimamuránskej spoločnosti so sídlom v Ózde. Dočasným vedením bol až do decembra 1938 poverený zástupca bývalého okresného náčelníka Dr. J. Belaj. Vedením Okresného úradu v Dobšinej bol poverený 6. decembra 1938 Štefan Szabo, ktorý definitívne prevzal vedenie úradu až v januári 1939. Pri okresnom úrade ostalo 8 zamestnancov, ktorí zabezpečovali chod úradu.
Odstúpením južných častí okresu nastali problémy s dopravou, zásobovaním potravinami, k tomu sa pridala aj zvýšená nezamestnanosť, pretože mnohí obyvatelia nového okresu mali svoje pracoviská na odstúpenom území. Z hľadiska "štátneho" sa k týmto problémom zaradil aj problém vytýčenia hraníc, a to jednak hraníc nového okresu, ako aj štátnych hraníc. Tieto problémy zamestnávali Okresný úrad v Dobšinej prakticky až do konca roku 1939.
Vytýčením demarkačnej čiary (dočasná štátna hranica) došlo k znemožneniu dopravy smerom do tzv. slavošovsko-štítnickej doliny. Nová hranica pretínala železničnú trať na troch miestach a teda prechod zo severnej časti okresu smerom k spomínanej doline znamenal zároveň aj prekročenie hraníc s Maďarskom. V slavošovsko-štítnickej doline tak boli vytvorené tri, navzájom oddelené časti, a to ochtinská, roštárska a štítnická. Cestné komunikácie boli opäť riešené tak, že smerovali cez zabrané územie.
Hlavnou úlohou Okresného úradu v Dobšinej v tejto časti okresu bolo teda riešiť otázku dopravy. Vzhľadom na slabé spojenie so zvyškom okresu bolo ohrozené zásobovanie základnými potravinami, palivom ako aj tovarom dennej spotreby. Pri tejto príležitosti spísalo osemnásť postihnutých obcí "memorandum" adresované slovenskej vláde, v ktorom sú uvedené aj isté návrhy na riešenie zložitej situácie. Ako dočasné riešenie v memorandu navrhovali urýchlene začať s výstavbou cestnej komunikácie z Nižnej Slanej do štítnickej doliny, kde sa v tom čase nachádzala iba lesná cesta, nevyhovujúca na prepravu tovaru. Rovnako vznikol návrh začať s výstavbou železnice Štítnik Nižná Slaná cez Roštár a Petrovo. Zamýšľaná železnica Štítnik Nižná Slaná napokon nebola realizovaná, vzhľadom k nedostatku finančných prostriedkov. Prepravu zásob zabezpečoval okresný úrad dočasne pomocou nákladnej dopravy cez málo schodný terén, a to až do provizórneho dokončenia spomínanej cestnej komunikácie. Na základe dohody s Maďarskom sa začala od januára 1939 používať na zásobovanie aj železničná trať, ktorá prechádzala cez maďarské územie.
PhDr. Pavol Tišliar, Dobšiná
Autor: Program Kín
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
