Keď už o tom toľko hovoríme...
Na mysli mám všadeprítomné slovíčko "diskriminácia". Istá forma tohto novodobého problému existovala už dávno predtým, ako slovo samotné spopulárnelo. Veď ešte prednedávnom bol každý, kto sa nejakým spôsobom odlišoval od ostatných, vyvrheľom. Teraz sa hrdo nazývame modernou spoločnosťou a na pestré typy ľudí sme si (oficiálne) zvykli. Vo chvíľach, kedy by nás pri pokuse o diskrimináciu mohol niekto vidieť, si väčšinou dávame pozor. Ale "šikovní" ľudia sa nájdu v každom odvetví a diskriminovať sa dá aj veľmi rafinovaným spôsobom.
Ľudia v menších mestách si často myslia, že v tých väčších ide všetko akosi viac s dobou. Tento stav má viacero príčin. Jednou z nich môže byť napríklad skutočnosť, že tu sídli množstvo zahraničných firiem, ktoré k nám prinášajú závan západnejšieho vzduchu. Vzduchu z krajín, ktoré sú pár krokov (kilometrov?) pred nami. Práve preto ma prekvapilo rozprávanie mladého absolventa hľadajúceho si prácu v niektorej z prestížnych zahraničných firiem sídliacich v našom hlavnom meste. Na pohľad sympatický, výnimočne komunikatívny a energický mladík, plynulo ovládajúci angličtinu chodí z konkurzu na konkurz a napriek tomu, že úvodné stretnutia s potencionálnymi zamestnávateľmi vyzerajú vždy sľubne, k podpísaniu pracovnej zmluvy napokon nedôjde. Prečo? Oficiálne vysvetlenie nepozná ani on sám. (Najskôr preto, lebo sa nikdy nenájde človek, ktorý by bol úprimný alebo aspoň dostatočne odvážny, aby mu to povedal.) Niekedy mu dodatočne oznámia, že nevyhovel podmienkam konkurzu, lebo nemá dostatočnú prax, inokedy sa stane, že sa ktosi zháči pri niektorej časti jeho životopisu. Inak tomu nebolo ani v prípade, keď mal (ktovie po koľkýkrát?) podpísanie zmluvy na dosah ruky, keď si v tom niekto všimol uvedené jazykové schopnosti. Okrem slovenského a anglického jazyka ovláda dotyčný človek ešte jazyk arabský. Možno si spomeniete na staré slovenské porekadlo "koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom", ibaže v tomto prípade akosi neplatilo. A bolo po zmluve.
Samozrejme, takúto diskrimináciu sa vám nikdy nepodarí dokázať, napriek tomu bude naďalej praktizovaná a to aj v zahraničných firmách. (Vo firmách, ktorých krajiny k nám každoročne vysielajú najrozmanitejších pozorovateľov životnej úrovne, ktorý nám zas a znova kážu o tom, čo všetko by sa u nás malo zmeniť.) Diskriminácia tu, diskriminácia tam, faktom ostáva, že množstvo schopných ľudí ostáva bez práce. Niežeby im chýbali schopnosti, to len niekomu nevyhovuje ich národnosť, rasa, farba očí... Ktovie čo všetko... Z pozície podriadených, susedov, či náhodne okoloidúcich sa na to zväčša iba nečinne prizeráme. Asi si neuvedomujeme, že raz niekomu možno začne vadiť farba tých našich očí...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
