akviziteri po obciach propagovať elektrinu. Vtedy ju obyvatelia vôbec nepoznali. Predstavovala pre nich smrtiace nebezpečenstvo, ničila zrak najmä starým ľuďom a oproti petrolejke bola veľmi drahá. Predajná cena kWh svetelnej energie bola 300 400 Kč, preto je jasné, kto si v tých časoch mohol dovoliť zaviesť elektrinu do domácnosti. Jeden liter petroleja sa predával za 0,85 Kč. Na základe silného tlaku akviziterov VSE zasadalo v Harichovciach obecné zastupiteľstvo na jar 1930, kde sa malo rozhodnúť , čo do obce elektrinu zavedú.
Zastupiteľstvo malo štrnásť členov, na čele stál richtár. Pri hlasovaní bolo sedem členov za a sedem proti. ZA boli predovšetkým železničiari, proti gazdovia. Jeden člen zastupiteľstva chýbal. Bol ním Michal Mrozko, ktorý bol známy tým, že všade prichádzal neskoro. A tak to bolo i při tomto hlasovaní. Nakoniec sa predsa ukázal na konci schôdze. Richtár využil jeho prítomnosť a znova nechal hlasovať. Mrozko ako člen zastupiteľstva ani nevedel za čo vlastne hlasuje. Ale na pokyn richtára, ktorý hlasoval za tak volil i on. Pomerom 8:7bolo rozhodnuté. Opozičníci tento krok M. Mrozkovi dlho nevedeli odpustiť. Veď i on bol len gazdom, patril medzi nich. V priebehu jedného mesiaca potom postavili primárnu i sekundárnu sieť i murovanú trafostanicu, ktorá dodnes slúži svojmu účelu.
Jeden hlas teda rozhodol. I dnes sme svedkami ako jediný hlas zaváži. Tento príbeh sa zachoval z ústneho podania členov obecného zastupiteľstva ešte z tridsiatych rokov. Táto obec sa tak stala popri Vrbove, Smižanoch a Betlanovciach štvrtou pripojenou obcou v sústave VSE. Napr. Zlatá Baňa čakala na túto udalosť ešte tridsať rokov.
Prvú elektráreň na svete postavil známy Thomas Alva Edison v roku 1882 v New Yorku. Málokto však vie, že len o niekoľko rokov neskôr, v roku 1894, postavili i elektráreň v Spišskej Novej Vsi a nazvali ju Iglovská. Bola to v poradí tretia elektráreň v Uhorsku, hneď po Budapešti a Kološváre. Existujú dokonca i historické záznamy podľa ktorých boli v rokoch 1892 a 1893 uvedené do prevádzky malé fabrické elektrárne v Krompachoch, Gelnici, Levoči a Kežmarku. Mali výkon 10 až 20 Kilowattov a napätie stodesať voltov.
Začiatkom dvadsiateho storočia sa stavali výhradne mestské elektrárne, ktoré boli multifunkčné, no mali len lokálny charakter. Prenos elektrickej energie do vzdialenosti desiatich až dvadsiatich kilometrov bol v tých časoch nerealizovateľný. Z historických prameňov vyplýva, že ne začiatku nášho storočia bolo na Slovensku postavených sedemnásť vodných elektrární, jedna v Kremnici a ostatné na Východnom Slovensku, prevažne na Spiši. Dve z nich, v Huncovciach a Rakovci sú, aj keď len symbolicky, funkčné dodnes. Vidiek si musel na elektrinu počkať ešte pár desiatok rokov. Stagnáciu zapríčinila predovšetkým prvá svetová vojna.
Po vzniku Československej republiky bol už v júli 1919 vydaný zákon č. 438 Zb. o sústavnej elektrifikácii na území republiky, ktorého dôsledkom bolo zakladanie všeužitočných elektrárenských spoločnosti. Ani Slovensko neostalo bokom. Prvé vznikajú v januári 1920 Stredoslovenské elektrárne v Banskej Bystrici.
Východoslovenské elektrárne učená spoločnosť Košice boli založené o deväť rokov neskôr. A v roku 1930 už bol dobudovaný dvadsaťdva kilovoltový rozvod na prakticky celom východe. Žiaľ v tomto roku bolo na rozvodný systém VSE pripojených len dvanásť miest a obcí s celkovým zaťažením 2,2 MW. Tento nedostatok zapríčinila Veľká hospodárska kríza, ktorá v roku 1929 zachvátila celý východ. V tom čase bolo treba na Východnom Slovensku elektrifikovať spolu tisícdvestopäťdesiat obcí a miest. Do roku 1945 bolo pripojených dvestopäťdesiat obcí a ostatných tisíc muselo čakať ešte pätnásť rokov. Posledná obec Zlatá Baňa v Prešovskom okrese bola pripojená na rozvod VSE v roku 1960, čím sa ČSSR stala piatym štátom na svete s elektrifikovanými obcami. Treba však dodať, že kým východoslovenské mestá boli elektrifikované už v posledných rokoch devätnásteho storočia, náš vidiek bol veľmi zanedbaný. V Čechách a na Morave začali vidiek elektrifikovať ešte pred prvou svetovou vojnou, no na svete boli v tom čase ešte i hlavné mestá štátov, ktoré elektrinu nepoznali.
Autor: gvl, čak
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
