siedmim krajinám a aby mali k dispozícii menšie jadrové zbrane, ktoré by sa dali použiť v rôznych bojových situáciách. Informoval o tom denník Los Angeles Times v nedeľňajšom vydaní.
Informácia sa opiera o tajný dokument z Pentagónu a správu, ktorú 8. januára dostal k dispozícii americký Kongres. Podľa nariadenia, Pentagón musí byť pripravený použiť jadrové zbrane proti Číne, Rusku, Iraku, Severnej Kórei, Iránu, Líbyi a Sýrii.
Zbrane tohto druhu by sa mohli podľa správy Pentagónu použiť v troch situáciách - proti cieľom, ktoré sú odolné voči konvenčným zbraniam, ako odveta za útoky jadrovými, biologickými a chemickými zbraňami, alebo "v prípade prekvapujúceho vojenského vývoja".
"Je to veľmi výbušné," povedal Joseph Cirincione, expert na jadrové otázky Carnegie Endowment for International Peace vo Washingtone. Tento zástanca kontroly zbrojenia je tej mienky, že direktíva vyvinúť jadrové zbrane s menším účinkom, by mohla signalizovať, že vláda prezidenta Busha je naklonená prehliadnuť pretrvávajúce tabu proti použitiu jadrových zbraní ako poslednej možnosti.
"Pokúšajú sa nájsť nové možnosti použitia jadrových zbraní a to je veľmi nebezpečné," tvrdí John Iaacsa, prezident Counsil for a Livable World. Iní odborníci však sú tej mienky, že Pentagón musí byť pripravený na všetky možnosti, najmä teraz, keď tucet krajín a niektoré teroristické skupiny sa snažia vyvinúť alebo získať jadrové zbrane. Dôvodia, že menšie jadrové zbrane majú významnú zastrašovaciu úlohu, pretože mnohí agresori sú presvedčení, že americké vojenské sily by nepoužili multikilotonové jadrové zbrane, ktoré by zdevastovali územia a aj Spojeným štátom naklonenú populáciu.
"Musíme mať pádnu zastrašovaciu silu proti režimom, ktoré sa podieľajú na medzinárodnom terorizme a na výrobe zbraní hromadného ničenia," tvrdí Jack Spencer odborník na otázky obrany konzervatívne orientovanej Heritage Foundation vo Washingtone. Dodal, že ho nariadenie Bushovej administratívy nijako neprekvapilo, pretože predstavuje správny smer funkcie jadrových zbraní vo svete po skončení studenej vojny.
Hovorca Pentagónu Richard McGraw sa odmietol k dokumentu vyjadriť s odkazom, že ide o utajované informácie. Kongres USA požiadal o posúdenie stavu amerických jadrových zbraní v septembri 2000. Predtým takéto zhodnotenie urobila v roku 1994 vláda vtedajšieho prezidenta Billa Clintona. Terajšiu správu o stave amerických jadrových zbraní podpísal minister obrany USA Donald Rumsfeld a Strategické velenie Spojených štátov ju používa ako podkladový materiál pre vypracovanie vojenských plánov.
Terajšia vláda vo Washingtone poskytla verejnosti iba málo podrobností z previerky o stave amerických jadrových zbraní. Od čias vlády prezidenta Clintona sú výsledky previerky stavu amerických jadrových zbraní utajované. Spojené štáty vo všeobecnosti uskutočňujú politiku, na základe ktorej nepoužijú jadrové zbrane proti krajinám, ktoré ich nevlastnia, pokiaľ nie sú tieto krajiny vo vojenskom zväzku s krajinami, ktoré jadrové zbrane vlastnia.
Správa tvrdí, že Pentagón by mal byť pripravený, že jadrové zbrane sa možno použijú v arabsko-izraelskom konflikte, v prípade konfliktu medzi Čínou a Taiwanom, alebo by ich mohla použiť aj Severná Kórea proti svojmu južnému susedovi.
Jadrové zbrane podľa správy možno bude potrebné použiť, ak Irak napadne Izrael, alebo iná s nim susediaca krajina. Správa tiež uvádza, že Rusko už oficiálne nie je nepriateľom Spojených štátov. Poukazuje však, že Rusko i naďalej disponuje obrovským jadrovým arzenálom, vrátane 6 000 jadrových hlavíc a pravdepodobne 10 000 menších taktických jadrových zbraní.
Odborníci poukazujú na výhody použitia jadrových zbraní v hlbokých tuneloch a jaskyniach vybudovaných nepriateľom. Pentagón začal pracovať na použití taktických jadrových zbraní v 70. rokoch. Avšak v posledných dvadsiatich rokoch túto myšlienku opustil. Experti tvrdia, že použitie jadrových zbraní "v prípade prekvapujúceho vojenského vývoja" ukazuje obavu amerického ministerstva obrany, že nezodpovedné štáty a teroristické skupiny by mohli použiť nové zbrane, proti ktorým by nebolo možné konvenčnými prostriedkami bojovať.
Vláda prezidenta Busha navrhuje v nasledujúcich desiatich rokoch znížiť útočné jadrové zbrane o dve tretiny na 1 700 až 2 200 jadrových hlavíc.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
