Dúfajú, že na novembrovom summite v Prahe sa SR dočká pozvánky.
Podľa českého veľvyslanca pri NATO Karla Kovandu je v záujme ČR, aby Slovensko v aliancii bolo. "Či budeme môcť Slovensko podporovať za každých okolností, nie som si istý - to je moje osobné stanovisko. Dôverujeme v každom prípade, že slovenskí voliči a slovenskí vedúci politici dôkladne zvážia to, čo počujú z najrôznejších zdrojov aliancie a jednotlivých členských štátov," uviedol veľvyslanec.
V ostatných dňoch totiž zazneli z NATO veľmi jasné signály, že prítomnosť Vladimíra Mečiara a HZDS v novej vláde budú prekážkou pre pozvanie Slovenska. "Sú krajiny (v NATO), pre ktoré by pôsobenie pána Mečiara v budúcej slovenskej vláde bolo jednoznačnou prekážkou pre to, aby zdvihli ruku za pozvanie Slovenska. Sú tiež krajiny, pre ktoré aj členstvo HZDS bez pána Mečiara v budúcej vláde by znamenalo to isté," povedal Kovanda.
"Máme veľmi, veľmi veľký záujem na tom, aby SR bola pozvaná do NATO, a sme pripravení poskytnúť Slovensku akúkoľvek pomoc. Členstvo SR je v záujme našej krajiny, ale aj v záujme celého regiónu," povedal maďarský veľvyslanec János Herman.
V aliancii však podľa neho existuje "všeobecná nálada", ktorú nedávno v Bratislave vyjadril americký veľvyslanec Nicolas Burns. Aký bude postoj Budapešti, ak v novej slovenskej vláde bude HZDS, nechcel Herman jednoznačne povedať. "Myslím, že je jasné, keď hovoríme, že máme veľmi veľký záujem na vašom členstve," konštatoval.
Zástupca poľského veľvyslanca Robert Kupiecki nechcel komentovať prípadný vývoj po slovenských voľbách.
"Nebudem komentovať vnútorný vývoj, všetko čo môžem povedať je, že som počul tieto výroky (amerického veľvyslanca)," povedal. Čo sa týka poľskej pozície, pozvanie troch pobaltských krajín, Slovenska a Slovinska je pre Varšavu prioritou. "Sme oddaní rozšíreniu a nebudeme blokovať žiadneho kandidáta, ktorý sa bude tešiť podpore ostatných spojencov. Dá sa teda povedať, že podporujeme všetkých (deväť) kandidátov, ale samozrejme pobaltské štáty a Slovensko sú ako susedia pre nás najdôležitejší," dodal Kupiecki.
Všetci traja diplomati sa zhodujú, že terajší kandidáti majú vďaka akčnému plánu členstva (MAP) lepšie možnosti pripraviť sa na členstvo, ako to bolo v prípade ČR, MR a PR. "Čo by sme mi dali za takýto program, ktorý umožňuje obrovský a pomerne otvorený prístup k štruktúram a vedomostiam aliancie. Z tohto pohľadu je vaša situácia výhodnejšia, ale zároveň tiež komplexnejšia," myslí si Kupiecki.
Kovanda pripomenul, že ČR podpísala prístupový protokol v decembri 1997, ale až pred záverom ratifikačného procesu v decembri 1998 sa "vyrojili" tzv. minimálne vojenské požiadavky, napríklad ochrana utajovaných informácií, koordinácia ochrany vzdušného priestoru, možnosť vojsk aliancie zasahovať na území ČR. "Boli sme nútení v posledných týždňoch doháňať to. A práve akčné plány členstva vám umožnia vyvarovať sa tomu. To, čo sme my robili tri mesiace (do vstupu v marci 1999), vy máte na to tri roky," priblížil význam MAP Kovanda.
Preto musia akčné plány členstva, ale aj partnerstvo NATO s nečlenskými krajinami v rámci Euroatlantickej partnerskej rady (EAPC) pokračovať aj po novembrovom summite v Prahe, zhodli sa predstavitelia ČR, Maďarska a Poľska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
