povedať, že vzišiel až z poslaneckej iniciatívy, navzdory skutočnosti, že stojí v programovom vyhlásení Dzurindovho kabinetu. Paradoxne, od vládnej moci teraz hrozí, že kvalitné dielo ešte napokon spŕzni. Na apríl je totiž nachystaná, aspoň podľa legislatívneho plánu, jeho novelizácia.
Pravda, najväčšie nebezpečenstvo je možno, zdá sa, už zažehnané. Stalo sa toľko, že úradníci Ftáčnikovho ministerstva, ktoré má "infozákon" v referáte, sa s návrhom novely poriadne poponáhľali. Dnes môžeme povedať, že našťastie, keďže ich aktivity nezostali nepovšimnuté. Zdvihla sa vlna odporu mimovládiek i niektorých politických subjektov, výsledkom čoho je, že po rokovaní s Ftáčnikom bol im návrh vrátený "na prepracovanie". A bol skutočne škandalózny, ako ho glosovali tí, ktorí sa s ním stretli.
Aj keď je zaujímavejšia prognóza, stojí za pozornosť prehľad úradníckych zlepšovákov, ktoré nemali hanbu navrhnúť. Predovšetkým ozajstná bomba: Ftáčnikovi podriadení sa rozhodli radikálne zúžiť okruh inštitúcií, ktoré sú zo zákona povinné informovať. Ani polovica z toho nie je sranda; v prípade schválenia by z pôsobnosti ZSPI vypadol prezident, parlament, všetky súdy na Slovensku vrátane ústavného, prokuratúra, ba aj chudák ombudsman, ktorý ešte nie je zvolený (a možno ani nebude). Toto sa nedá komentovať, to sa dá len opľuť. Podobne tak nápad, aby úrady boli povinné zverejňovať iba jeden druh údajov - o svojom hospodárení. Ďalej sa navrhovalo znemožnenie vstupu do prebiehajúcich konaní, zrušiť povinnosť informovať po telefóne, i predĺženie lehoty na poskytnutie informácie, ktorá je teraz 10 dní, na 15.
Rešerš, ktorý ste práve dočítali, nie je nejakou technickou kozmetikou. (Azda s výnimkou toho predĺženia lehoty, čo je ale podľa doterajších skúseností úplne zbytočné, keďže úrady stíhajú.) Je to (resp. bol) kobercový nálet na filozofiu celého zákona; keby polovica z toho bola schválená, nebol by to už žiadny "infozákon", ale vypĺznutý mrzák.
Pointou celého je, že takýto hlboký rez do zákona pripravovali radoví ministerskí úradníci. Toto je príznačné svedectvo o zbastardizovaných pomeroch v centrálnej štátnej správe. Zákon je totiž nielen vec legislatívnej techniky, ale predovšetkým výrazom politickej vôle volených zástupcov ľudu. Špeciálne taký, akým je "infozákon"; kým bol schválený, poslanci sa nad ním hádali desiatky dní, prešiel nespočetnými kolami politických rokovaní, vrátane straníckych a ústavných špičiek na koaličnej rade. Vnímate tú absurditu: Zrazu, po objednávke istej záujmovej skupiny, príde nápad s novelizáciou, ktorý však už beží nepolitickou cestou, obchádza poslancov i vedenia politických strán. A z príšeria byrokratických kabinetov vylezie príšera...
Pričom tou záujmovou skupinou sú, samozrejme, v prípade tohto zákona samotní úradníci štátnej správy i samospráv. A sú hneď vo výhode; majú vysunutú úderku tam, kde sa legislatíva varí a pečie. Iba pre ilustráciu - koľko právnych nedorobkov vylezie z parlamentu, pričom existuje obrovský tlak občanov, podnikateľov či iných stavov na ich prerobenie? Obrovské množstvo; najaktuálnejšia kauza je Zákonník práce, ktorý vyzerá, akoby ho schvaľovali na psychiatrii. Ale niet toho úradníka, ktorý by sa ho samoiniciatívne zmocnil a začal vylepšovať. Kdeže - do práce sa hrnú iba vtedy, keď sú v hre ich vlastné záujmy. História tejto novelizácie sa takto stáva rovnako verným obrazom našej slovenskej byrokracie, ako samotný hrôzostrašný obsah.
Ftáčnik - nevedno, či sa mu dá veriť - tvrdí, že o obsahu nemal šajnu a že vlastne aj jeho prekvapil. Dosť nedôveryhodné, keďže s čímsi podobným prišiel už v júni, len potom sa to odložilo na jar 2002 s tým, že budú väčšie skúsenosti s aplikáciou zákona. Ak ale obsah naozaj nepoznal, potom je načim sa ho opýtať, aký má prehľad vo svojom rezorte. To si podriadených platí za prácu, s ktorou ani nesúhlasí, ani o nej nevie?!
Pokiaľ ide o tú prognózu: Ftáčnik síce prikázal úradníkom podarenú novelu zoškrtať a vypracovať prijateľnejšiu na základe dohody s MVO, istým rizikom je však už vláda a potom parlament. Hoci zákon má naozaj svoje slabiny, ony proste nestoja za to, aby bol vystavený útokom v parlamente, kde tiež môže byť vytvorená taká konštelácia, ktorá ho zmení na nepoznanie. Bola by to škoda, "infozákon" v súčasnej verzii je naozaj klenotom celého volebného obdobia. Aj keď ešte dnes nepociťujeme, že by nám nejako významne skvalitnil životy, dlhodobo má potenciál vymodelovať celkom nový vzťah medzi štátom a občanmi. Vzťah, v ktorom sa idiotská rakúsko-uhorská tradícia konečne postaví z hlavy na nohy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
