Ján Molka tvrdil, že jeho mužstvo súpera taktickou hrou zaskočilo, a že tri body mali podľa priebehu putovať pod Vihorlat. Hlavný kormidelník Steel Transu kontroval: "Hneď na začiatku musím povedať, že súper nás nezaskočil. Čakali sme, že u nás zohrajú životný zápas. Nakoniec, to musím priznať, hrali umne. Vývoj zápasu poznačili naše nepremenené šance z úvodu. Hlavne to, že po prvom góle sme nepridali druhý, ale naopak, sami inkasovali. Akurát to nás zaskočilo a vyviedlo z miery," priznal Jozef Vukušič. "V druhom polčase bola už naša hra rozháraná a šance si vytváral súper. Nakoniec sme radi i remíze. Podržal nás brankár," dodal ešte.
Faktom je, bez ohľadu na to, kto koho zaskočil, že šance Humenčanov boli tutové a rodili sa pomerne ľahko. Trénera Vukušiča sme sa pýtali, či hostí do nich púšťala nie práve istá obrana, alebo či ich zárodok bol už kdesi v strede poľa. I tam totiž v tomto stretnutí mali ličartovskí futbalisti značné medzery... "Nebolo len chybou obrany, že súper sa takto poľahky dostával do brejkov a následne vyložených šancí. Tie skutočne mali zárodky v stredovej línii. Práve to, že nesmú protihráčov takto ľahko púšťať, sme našim hráčom prízvukovali. Žiaľ, bezvýsledne. Náš nátlakový futbal obnáša určité riziká súperových kontier. S nimi sme i rátali. Nie však až v takom rozsahu. Nepodarilo sa nám zápas rozhodnúť na začiatku ako sme chceli a potom museli pri kontrách tŕpnuť." Tréner HFC Humenné reagoval na jednu z našich otázok tak trochu zoširoka, ale napokon dospel ku koncovke, ktorá keby bola o čosi kvalitnejšia, potom mohli ozaj Humenčania i v Ličartovciach pomýšľať na viac. "Nechcem byť neskromný a svojich zverencov nejako zastávať, ale vo všetkých doterajších sedemnástich kolách nemali to šťastie, aby premenili aspoň tie vyložené gólové možnosti. A mávali sme ich v každom zápase na kopačkách dosť. Sami ste videli tie v Ličartovciach... Ak by predovšetkým v tých remízových súbojoch aspoň jeden náš hráč mal potrebné šťastie v zakončení a z dvoch, troch šancí niečo premenil, mohli sme mať minimálne o štyri až šesť bodov na konte viac ako teraz. Futbal sa však hrá na góly, nie na šance. Taká je realita." Zvýrazňujete hlavne šťastie pri riešení finálnych akcií a jemu pripisujete hlavný diel, že vaši strelci v šanciach zlyhávajú. Nie je to ale predovšetkým o umení?, pýtali sme sa trénera podvihorlatského tímu. "Samozrejme, je to i o hráčskych kvalitách. O schopnostiach vypracované zúročiť. Na druhej strane je to i po psychike. O určitých tlakoch, ktoré hráči v klube pociťujú. Problémy nás tlačia. Vedia o nich i hráči. Avšak nechceme i nich na verejnosti hovoriť ani sa na ne vyhovárať. Jednoducho tu sú. I preto, ak jedno s druhým dávam do súvisu, našich futbalistov v mnohom chápem. Som presvedčený, že keby bola v našom tábore optimálna pohoda, i šancí by sme premieňali viac a mali na konte i viac bodov."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
