sa však zranil a razom pred hotovú vec pred začiatkom druholigovej jarnej ouvertúry bol postavený dvadsaťročný Ľuboš Vojtaško. V prvom odvetnom kole i jeho pričinením mužstvo Steel Transu uhralo na ihrisku Koby Senec bezgólovú remízu. Pod ďalšiu sa výraznou mierom podpísal Ľ. Vojtaško v ostatnom derby Ličartovčanov s Humenčanmi. V tomto súboji, ktorý divákov vôbec úrovňou nenadchol, zato ale držal v napätí do konca dramatickými okamihmi pred bránami, vynikli obaja gólmani. Kým hosťujúci Zajaroš na začiatku zápasu, v ďalšom priebehu to bol domáci Vojtaško. Najmä po nájazdoch Ondíka a Šama za stavu 1:1 diváci v hľadisku ličartovského štadióna tŕpli...
"Ako mužstvo sme chceli rozhodne viac. Výkonom ale vôbec nepresvedčili. So svojim môžem byť i vzhľadom na zmarené vyložené príležitosti súperovi v podstate spokojný," povedal, po záverečnom hvizde ličartovský gólman. "Zopakovať tak výkon zo Senca, tak body ostanú doma," mienil Ľ. Vojtaško. Keď humenskí útočníci začali pred vás prenikať a ocitli ste sa im viackrát zoči voči, išli ste naisto, alebo riskovali pád pod súperove nohy? "V niektorých okamihoch brankár nestačí rozmýšľať a musí sa rozhodnúť bleskurýchlo. Zavše jednoducho vyrazí a spolieha tak trochu i na futbalovú šťastenu. Zrejme v stretnutí s HFC stála pri mne. Až na situáciu pri vyrovnávajúcom góle humenského kapitána." Vravíte o šťastí pri akciách súpera. V druhom polčase po spoluhráčovej "malej domov" vás takmer opustila... "Všetko i vtedy dobre dopadlo. Loptu som chcel bežne odkopnúť, no na nerovnom teréne poskočila. Dobre som ju netrafil, ale napokon skončila v bezpečí. V budúcnosti si i pri takýchto, zdanlivo prehľadných situáciách musím dať pozor a rátať i so záludnosťami terénu."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
