sviežosti a veselosti dožila práve v týchto dňoch sto rokov.
Jubileum oslávili včera aj za prítomnosti starostu MČ Barca Ladislava Buľka.
E. Kováčová sa narodila 9. marca 1902 v Dobroči v okrese Lučenec. Detstvo prežila na Dobročských Lazoch v chudobnej rodine spolu so štyrmi súrodencami. Mama im zomrela, keď mala pani Elena 3 roky, takže sa museli všetci obracať. Už ako mladá dievčina išla slúžiť. Najdlhšie pracovala vo Vysokých Tatrách ako chyžná v penziónoch. Keď prišla do Košíc, bola zamestnaná ako upratovačka v Pozemných stavbách. Manželstvo jej nevyšlo - rozviedli sa. Ich zväzok bol bezdetný, ale babka má dve milujúce netere v Košiciach a jednu v Budapešti, ktoré jej nahrádzajú rodinu.
Celý ich rod má tuhý korienok. Jej staršia sestra zomrela, keď mala 100 rokov a dva mesiace. Brat sa dožil 95 a najstaršia sestra umrela ako 90-ročná.
A v čom podľa nej väzí tajomstvo dlhovekosti? "Vždy som po robote 'lógovala'. Keď bolo pekné počasie, nikdy som nesedela doma," prezradila nám šibalská babka, ktorá je dodnes v dobrej nálade, ale to "lógovanie" jej chýba. Je už totiž imobilná.
Na našu otázku, na koľko rokov sa cíti, so smiechom odpovedala: "Na dvadsať." Ako sama hovorí, vysokého veku sa človek dožije len bez liekov. "Tie neberiem, lebo od nich sa umiera. A jesť treba len to fajné. Čo je plané, to nejem." Fajnoty sú pre babku najmä sladkosti. Tie si dopraje. Preto ju potešila aj včerajšia veľká torta, ku ktorej si s chuťou vypila pohár šampanského, i keď nepohrdla by ani sladkým likérom.
Babka je veselou dušou domova dôchodcov. Najradšej komunikuje s ľuďmi a číta rozprávkové knihy i časopisy. Bez okuliarov! "Je veľmi veselá. Má špecifický humor a nemáme s ňou žiadne problémy. Rada s nami diskutuje, len už žiaľ slabo počuje," prezradila nám riaditeľka DD Ing. Naďa Mudráková.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
