obchod v očiach zákazníka stráca. Sú však supermarkety, ktoré túto službu vo svojej obchodnej stratégii nemajú. Paria k nim reťazce Rema či Billa.
Aj u nás sa už dlhšie diskutuje o tom, že za "igelitky" by mali zákazníci platiť - aby sme ich toľko nevyhadzovali. Na príliš rozšírené používanie igelitiek, ktoré zväčšujú množstvo odpadov, najviac poukazujú environmentálne organizácie. V Írsku už vláda obchodom zakázala dávať tašky zadarmo - každá stojí v prepočte asi šesť korún a minister životného prostredia presadil daň za igelitky.
Takmer 30 percent odpadu z domácností tvoria obalové látky, z ktorých nezanedbateľnú časť tvoria práve státisíce igelitiek rozdávaných zadarmo v obchodoch. "Plastové tašky sa vyrábajú prevažne z polymérov. Sú jednoduché a lacné, lebo vstupné reaktanty pri ich výrobe sú z ropy a tá je viac-menej stále lacná," hovorí V. Krátky z Chemicko-technologickej fakulty STU v Bratislave: "Polymér je však v prírode takmer večný. Jeho biodegradácia trvá tisícročia. Polymérové produkty sa dajú síce tepelne recyklovať alebo spaľovať, ale pri takýchto procesoch vznikajú ďalšie negatívne efekty a nové toxické látky."
"Treba, aby sa ľudia zapojili a komunálne odpady separovali. K tomu by mohlo prispieť aj spomínané spoplatnenie igelitiek. Potom sa k nim každý obyvateľ bude správať tak, ako sa správa ku každej veci, ktorú musí kúpiť," hovorí Marta Fratričová z oddelenia rozvoja odpadového hospodárstva ministerstva životného prostredia. Pomôcť má aj nový recyklačný fond.
Autor: ru
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
