vyzbieraných od dôverčivých ľudí, ktorí v lukratívnych úrokoch nevideli riziko, len možnosť prilepšenia si. Na protestných zhromaždeniach unisono zaznievajú tie isté slová - vinná je vláda a tak sa má postarať o odškodnenie ľudí. Aký je pohľad právnika na túto problematiku, to sme sa opýtali JUDr. Štefana Veselku, ktorý pôsobil ako riaditeľ odboru práva a legislatívy v jednej z bánk.
"Napätá atmosféra, súvisiaca s problémami nelicencovaných finančných inštitúcií označovaných ako nebankové subjekty a najmä úvahy o zodpovednosti štátu, ministerstva financií, polície a Národnej banky Slovenska za nevyplatené peňažné prostriedky, ktoré do nich vložili dôverčiví občania, jasne dokazuje, že názory na tento vážny celospoločenský problém ovplyvňujú skôr emócie a podozrenia než platná legislatíva," uviedol.
Nebankové subjekty využili právo na podnikanie v súlade s článkom 35 Ústavy Slovenskej republiky a do právnych vzťahov s občanmi vstupovali v rámci platnej legislatívy, pričom, a to treba zdôrazniť, dôverčiví ľudia pri vkladaní svojich úspor do nich, na základe rôznych zmlúv podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka, nevyužili širokú škálu zabezpečujúcich inštrumentov, ktoré by sa v konkrétnom prípade mohli použiť za účelom dosiahnutia väčšej istoty, že ich právo na vrátenie vložených peňazí a sľubovaných výnosov bude uspokojené.
Podľa § 2 ods. 1, zák. č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov, i § 2, zák. č. 455/1991 Zb., o živnostenskom podnikaní, v znení neskorších predpisov, sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Z týchto ustanovení citovaných zákonov jednoznačne vyplýva, že podnikateľ, v tomto prípade nebankový subjekt, zodpovedá za svoje záväzky, spočívajúce v povinnosti občanovi vrátiť peniaze s výnosom sám, a to pri akciovej spoločnosti (§ 154 ods. 1 Obch. zák.) i pri spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 106 Obch. zák.) celým svojím majetkom, pričom len spoločník v s.r.o., ručí občanovi do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v Obchodnom registri. Spoluzodpovednosť štátu by prichádzala do úvahy, keby bol účastníkom takéhoto záväzkového vzťahu alebo by jeho zodpovednosť bola založená zákonom.
Pri posudzovaní zodpovednosti Národnej banky Slovenska (NBS) za záväzky nebankových subjektov je potrebné vychádzať z § 2 písm. d), zák. č. 566/1992 Zb., o Národnej banke Slovenska, v znení neskorších predpisov, podľa ktorého NBS vykonáva dohľad podľa tohto zákona a podľa osobitných zákonov (napríklad zákon o bankách, devízový zákon) nad bezpečným fungovaním bankového systému a nad vykonávaním bankových činností.
Inými slovami povedané, NBS v rámci bankovej regulácie určuje pravidlá a podmienky pre založenie a činnosť bánk a potom prostredníctvom bankového dohľadu vykonáva kontrolu nad dodržiavaním týchto pravidiel, vrátane prijímania opatrení k náprave v prípade ich porušenia.
Žiaden z problémových nebankových subjektov nebol bankou podľa § 2 ods. 1. zák. č. 483/2001 Z.z., o bankách, lebo nezískal bankové povolenie (licenciu) podľa § 7 citovaného zákona. Z tohto dôvodu nemohli byť nebankové subjekty ani kontrolované NBS, a preto nemožno ani len uvažovať o majetkovej zodpovednosti NBS za nesplnené záväzky nebankových subjektov.
Na základe platnej legislatívy teda nie je možné od štátu alebo NBS po práve požadovať, aby prevzali zodpovednosť za nebankové subjekty na seba a uhradili občanom celkom alebo sčasti náhrady za ich nedostupné vklady.
"Pretože klienti nebankových subjektov pri investovaní svojich peňazí nepožadovali zabezpečenie svojich pohľadávok právnymi inštrumentmi (napríklad záložné právo na šperky v hodnote vloženého vkladu do záložne) alebo platobnými inštrumentmi (napríklad vlastné zmenka dlžníka avalovaná bonitným subjektom, najlepšie bankou, v ktorej má dlžník otvorený účet), potom za súčasnej situácie môžu, podľa môjho názoru, veritelia nebankových subjektov reálne počítať len s pomerným uspokojením svojich pohľadávok v rámci konkurzného konania," zdôraznil Š. Veselka.
Ak sa poškodení občania rozhodnú stať sa akcionármi nebankového subjektu, potom sa ich doterajšia pozícia veriteľa zmení na akcionára ako spoločníka akciovej spoločnosti so základným majetkovým právom, a to právom na dividendu t.j. podielu na zisku a ďalšími právami upravenými v § 180 a nasl. Obchodného zákonníka.
Autor: kla
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
