sa s opozíciou spolčila - pre zmenu - SMK, ktorej zdržanie sa hlasovania o programe na blokáciu bohate stačilo. Nemuselo, keby ostatné koastrany boli nastúpené v plnom stave. To by sme však od nich veľa chceli... Možno keby boli prítomné verejnoprávne kamery s priamym prenosom, ako opozícia žiadala, aby sa mohli ukazovať...
Maďari majú svoje dôvody, ktoré nie sú bagateľné. Do programu prenikli, i hlasmi koaličných poslancov, návrhy SNS a KDH, namierené proti krajanskému zákonu Budapešti. Hoci - podľa výkladu SMK - boli dané prísľuby, že sa tak nestane. Navyše, vláda už prijala svoj vlastný súbor opatrení proti "maďarskému" zákonu, takže Bugárovci tvrdia, že všetky ďalšie iniciatívy sú partizánske a koalícia ich nesmie podporovať. Na strane druhej však treba povedať, že žiadna oficiálna dohoda na úrovni koalície o vyhodení zákonov SNS a KDH z programu nebola. Ale najmä: Keby všetky parlamentné kluby zaviedli modus, že budú hlasovať proti celému programu schôdze, ak sa v ňom vyskytne jeden zákon, ktorý sa im nepáči, to by sa mohla NR SR hneď aj rozpustiť... Na hlasovanie proti samotnému zákonu existuje predsa viacnásobný priestor - pri zaraďovaní konkrétneho bodu do programu a potom ešte po každom z troch čítaní. Pravda, v rovine teoretickej otázka môže vyzerať aj tak, že načo je potom vôbec hlasovanie o programe ako celku; v "totálnej" demokracii by sa prerokovať malo všetko, čo ktorýkoľvek poslanec s mandátom voličov navrhne...
V rovine praktickej by sa však s názorom Vladimíra Palka, že zablokovať celý program schôdze je proti duchu parlamentnej demokracie, aj dalo súhlasiť, keby... Keby s týmto "duchom" nebol v čelnom rozpore aj samotný návrh KDH. Hoci už aj podstatne zoškrtatný a vylepšený oproti pôvodnému. Rušiť občianske združenia, čo je "gros" oklieštenej normy, sa v demokracii veru tiež nesluší. Vyvolávanie duchov demokracie je teda na Slovensku veľmi dvojsečná mačeta.
Z vyššej perspektívy je však celý spor SMK-KDH malichernosťou. On len rozvíja predlhý zoznam tém, na ktorých sa vládne strany nevedia nielenže dohodnúť, ale už o nich vzájomne ani diskutovať. Z tohto nadhľadu nie je kolaps v NR SR akýmsi vykoľajením, ale systémovým príznakom. Koalícia nefunguje podľa vlastných pravidiel už dobré dva roky. Vážne kvalitatívne zhoršenie je iba v tom, že kým v prvých dvoch rokoch bol hlavný problém s prenosom dohôd z koaličnej rady na poslancov a kluby, teraz už niet ani dohôd a všetko sa deje v režime spontánneho chaosu, ktorý má iba jedinú hranicu: Moc sa nesmie vyšmyknúť z rúk.
Skvelou ukážkou je skóre vládnych a poslaneckých návrhov zákonov z programu tejto schôdze - zhruba 30:80. V prospech poslancov, samozrejme. A to je teda ďalší zo svetových unikátov na konte slovenského parlamentarizmu. Ťažisko legislatívnej stratégie totiž všade leží na exekutíve, ktorá má na to, po prvé, platený aparát, a po druhé, vykonáva moc v štáte na základe vládneho programu. Politiku koalície formuluje vláda a poslanci ju zákonmi schvaľujú a ešte navyše kontrolujú. Taký je poriadok sveta, nie však na Slovensku za posledné tri roky; dá sa povedať, že poslanecké iniciatívy, resp. zmeny vládnych zákonov v parlamente ovplyvňujú život v štáte väčšmi, než samotní VYKONÁVATELIA MOCI vo vláde.
Dnes je reparát, hlasovanie sa bude opakovať, akurát poradové číslo schôdze je o jedno vyššie. Ešte včera večer o ôsmej však kuloáre hlásili, že hrozí detto - druhý neúspešný vrh. SMK sa totiž zariekla, že nikdy nezdvihne ruky za program, pokiaľ v ňom zostanú ňou namietané body. A dohoda sa dosiahla v koalícii zatiaľ iba na tom, že sa vyhodí "právna norma" SNS. KDH ale trvá na tom, že zvrchovanosť je vec posvätná a preto svoju verziu "antimaďarského" zákona nesťahuje. Povedzme si priamo - keby to opäť nevyšlo, šlo by už o celkom vážny "průser". Alebo skôr škandál; iba pre zaujímavosť pripomíname, že predchádzajúca schôdza sa rozpustila tak, že vo vzduchu zostalo visieť pol programu. K "dobrým" zvykom NR SR totiž patrí, že - zase na rozdiel do iných parlamentov - nerokuje dovtedy, kým nepreberie všetko, ale do dňa, ktorý si tri mesiace vopred vytýči ako "záverečnú". Ďalej sa už nemôže, lebo naši zástupcovia ľudu si zjednali vlastný program.
Pointou príbehu je, že na tie tri schôdze, ktoré zostávajú do konca volebného obdobia, sa navŕšili aj štyri desiatky pomerne ťažkých, tzv. európskych zákonov, bez ktorých SR integračný proces nezavŕši. Popri týchto sú rôzne "antimaďarské" normy a diskusie o nebankových kauzách neuveriteľnou márnosťou a strácaním času. To však - zdá sa - netrápi ani SMK, ani KDH, o tých ďalších ani nevraviac.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
