Najmä v zimných mesiacoch s basketbalom, koketoval i s futbalom. "Nie dlho, lebo aj keď gymnaziálne súboje mali svoje čaro, dokonale mi ho znechutil Miloš Klimek. Hoci som bol brankárom, povedal som si, že kvôli futbalu sa okopávať nenechám. Iná vec je, že neskôr sme boli s Milošom dobrí kamaráti," spomína Ing. Tibor Ludvigh (na snímke), ktorý sa dnes dožíva úctyhodného veku 80 rokov. Rodák z Červeného Kláštora sa nakoniec upísal ľahkej atletike, dosiahol v nej celý rad výborných výsledkov a kráľovnej športov zostal verný dodnes.
Je permanentným účastníkom každoročných veterániád vrátane zatiaľ poslednej začiatkom marca v Bratislave, kde sa postavil do guliarskeho sektoru. Len konkurentov v jeho vekovej kategórii mu na Slovensku ubúda. Sú minimálne o 5 10 rokov mladší... Z 28 dosiaľ poriadaných veteraniád na Slovensku absolvoval sedemnásť a získal na nich 20 zlatých, 8 strieborných a 4 bronzové medaily. To preto, že súťažil vo vrhačských disciplínách hlavne v guli, disku, oštepe a v kladive. Vyskúšal si päťboj i desaťboj. Bol členom TJ Dynamo ČSD, Slávie VŠT i Lokomotívy Košice, v rokoch 1948 1951 reprezentoval vo vrhačských disciplínách atletický oddiel vo Svite. Krásny diplom so želaním dobrého zdravia, pohody a životného optimizmu do ďalších rokov, ktorý pred časom prišiel spod Tatier potešil a dokazuje, že ani po vyše pol storočí tam naňho nezabudli.
Kto by povedal, že v šesťdesiatych rokoch musel kvôli fajčeniu na čas so športom prestať. Mal vysoký tlak, znížila sa mu kapacita pľúc, v roku 1968 sa podrobil vážnej operácii a len postupne mohol začať s pohybovou aktivitou. Turistika, pobyt v prírode, zimné rekreačné lyžovanie mu však pomohli. Roku 1966 skončil s pretekárskou činnosťou, aby sa vďaka vzniku veteránskeho hnutia a súťaží v roku 1974, vrátil do atletických sektorov.
S kariérou trvajúcou od roku 1941 plných 25 rokov však mohol byť naozaj spokojný. Stal sa viacnásobným akademickým majstrom Československa najmä v guli a oštepe, päťnásobným slovenským šampiónom, dokonca i rekordérom. Po pretekoch 9. októbra 1951 v Žiline o Pohár dr. Viktoryho vtedajšia tlač vyzdvihla, že "Košičan Ludvigh ako prvý slovenský atlét v histórii prekonal vo vrhu guľou hranicu 15 m, keď dosiahol 15,22 m." Rekord vydržal päť rokov! Pravidelne sa objavoval 'vo svojich disciplínách', najmä v guli, disku a oštepe. Ak nie na čele, tak v prvej slovenskej desiatke v rokoch 1949 1955. Reprezentoval Košický kraj, Slovensko ba i Československo. V rokoch 1946, 1947, 1948 a 1951 bol zaradený ako najlepší atlét medzi športovcami roku v Košiciach.
S menom Tibora Ludvigha sa najmä vyznávači atletiky stretávali aj v rôznych funkciách. Od roku 1954 až doteraz je rozhodcom, v rokoch 1951 1952 stál na čele krajskej organizácie atlétov, od 1960 do 1964 pracoval ako člen výboru Slávie VŠT. Potom prestúpil do Lokomotívy, kde 'predsedoval' atlétom od roku 1972 až do zániku oddielu v roku 1994... Srdcovou záležitosťou je košický MMM. Spolu s pánmi Zapatickým, Čechvalom, Ondrušom patrí k posledným žijúcim pamätníkom, ktorí sa krátko po II. svetovej vojne v nejakej funkcii podieľali pri jeho organizovaní. Tibor Ludvigh sa stal v roku 1947 organizačným pracovníkom vtedajšieho Medzinárodného maratónu Slobody, o rok na to pri 18. ročníku podujatia dekorovali v cieli víťazného Švéda Leandersona ako prvý aktívny atlét v histórii, od roku 1950 pracoval ako tajomník maratónskeho výboru (až do roku 1957), neskôr (od roku 1961) fungoval ako rozhodca, a to až do roku 2000, kedy ako sám vraví "nás nahradili čipy".
Atletike prepadol počas štúdií veteriny na krátky čas synovec Karol (1957 1959) a to pochopiteľne v guli a disku, o štyri roky mladší brat Lórant venoval rozhodovaniu v atletike dve desaťročia. Určite to nebudú jediní, ktorí si v stredu v úzkom rodinnom kruhu pripomenú osemdesiatiny Tibora Ludvigha. Širšie spektrum priateľov a známych potom v piatok večer, na kedy sú pozvané mnohé atletické osobnosti minulosti i prítomnosti, doslova od Čiernej nad Tisou po Bratislavu a určite bude na čo spomínať. Ku gratulantom sa pripája aj naša redakcia.
Autor: gč
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
