podľahla Zvolenu v sérii 0:4 na zápasy. Práve žilinský dres obliekal iokrem iných aj košický odchovanec Jozef Lukáč (na snímke). Mladý obranca odišiel pod Dubeň na hosťovanie z Košíc v októbri, teda už v priebehu sezóny. O jeho dojmoch z účinkovania v tíme nováčika sme sa s 20-ročným zadákom obšírnejšie pozhovárali.
Ako sa v Žiline hodnotilo vystúpenie tímu v play off zápasoch proti Zvolenu?
"V prvom rade, nikto nečakal, že cez Zvolen postúpime. Aj rozhodcovia robili všetko preto, aby nedošlo k prekvapeniu. Nedokázali sme zvíťaziť ani v jednom zápase vonku, hoci prakticky sa možno aj dalo, pretože v jednom sme vyhrávali 1:0 a hrali sme úplne vyrovnaný zápas. Žiaľ, napokon sme sériu prehrali 0:4."
Sezóna sa tým pre vás skončila. Uspokojili výkony mužstva v priebehu ročníka očakávania verejnosti a vedenia klubu?
"Pred sezónou bolo cieľom zachrániť súťaž. To, že sme sa dostali do play off, bolo navyše, hoci smev ňom hneď vypadli. V Žiline teda panovala spokojnosť, medzi trénermi, vedením i hráčmi."
Do žilinského mužstva ste odišli v októbri po tom, čo ste začiatok sezóny v Košiciach presedeli len na striedačke. Teraz, po sezóne, hodnotíte toto svoje rozhodnutie pozitívne?
"Dá sa povedať, že som až nadmieru spokojný. Nevedel som, do čoho idem, pretože na hosťovaní som ešte nebol, i keď mimo Košíc už áno (svojho času v zámorí v juniorskej súťaži - pozn.aut.). Som rád, že som tam mohol hrať, v Žiline som našiel perfektné podmienky a zlepšil som sa aj po hokejovej stránke. Dal som šesť gólov, čo je na obrancu veľmi dobré."
Ani v Žiline ste však nemali miesto na ľade isté, museli ste oň urputne bojovať. Očakávali ste, že to bude jednoduchšie?
"V Žiline mali problémy s hráčskym kádrom. Keď som sa už dostal do základnej zostavy, bojoval som už len o to, aby som sa medzi tými ôsmimi bekmi udržal. Nebolo to až také zložité."
Ako vás prijal kolektív?
"Chlapci tam boli perfektní. Výsledky, ktoré sme dosiahli, boli dielom výbornej partie. Hokej mal každý veľmi rád a všetci sme bojovali ako jeden kolektív. Veď Žilina bola známa práve predovšetkým bojovnosťou a srdcom. Kvalita bola na našej strane málokedy, lebo predsa len, nováčik je nováčik, ale bojovnosťou sme ju dokázali nahradiť."
Mužstvo viedol váš strýko, Vincent Lukáč. Aké to pre vás bolo, trénovať a hrať pod jeho vedením?
"Rešpektoval som ho, ako hociktorého iného trénera. V súkromí to bol môj strýko, ale na tréningoch som sa riadil jeho pokynmi tak, akoby tam bol hocikto iný."
Nezaregistrovali ste nejaké negatívne reakcie fanúšikov? Viete na čo myslíme, reči o rodinkárstve a podobne.
"Nikto nič také nenaznačoval a prakticky nemal ani dôvod. Darilo sa mi totiž a myslím si, že som odohral dobrú sezónu. Horšie by to bolo, keby som hral a nemal na to. Všetkým v hľadisku, spoluhráčom i vedeniu som svojimi výkonmi ukázal, že na to mám."
Vysedávanie na košickej striedačke sa vám, pochopiteľne, nepáčilo. Keď ste z Košíc odchádzali, odozva z tábora východniarov bola taká, že ste mali byť trpezlivejší a postupom času by ste určite dostali šancu zahrať si. Neľutujete spätne, že ste vtedy ešte trošku nepočkali?
"Som veľmi šťastný, že som do Žiliny odišiel. Ja som nechel byť trpezlivý. Keď niekto vie, že na to má a nedostane šancu, prečo by mal byť trpezlivý? Dá sa totiž byť trpezlivý tri-štyri, či šesť zápasov, ale nie dvanásť. V Košiciach som sa dostal na ľad až vtedy a to bolo dosť 'o nervy' a hnevalo ma to. Na Slovensku som totiž ostal preto, že som chcel hrať extraligu. Za pána Selveka mi to bolo v Košiciach ponúknuté. S ním som vychádzal veľmi dobre, on mi dal prvú šancu. Keby ma Košičania nepresviedčali, aby som podpísal zmluvu, tak som dnes niekde inde, možno v Kanade, či Amerike alebo niekde inde. Ako rýchlo som však dostal šancu, tak rýchlo som jej bol po zmene trénerov zbavený."
Keď hodnotíme vašu sezónu, jej čiernou škvrnou pre vás iste bola skutočnosť, že sa vám nepodarilo dostať do nominácie slovenskej reprezentácie na juniorské majstrovstvá sveta, čo bolo jedným z vašich osobných cieľov. Ste veľmi sklamaný, alebo ste viac-menej s tým počítali, že sa vám miesto neujde?
"O tom viem svoje. Na sústredení sme hrali dva prípravné zápasy s Maďarskom, v ktorých som dal gól a mal som tri asistencie. Bolo tam desať obrancov, vybrali osem a práve ja som bol jedným z tých dvoch, ktorých nevybrali. Myslím si, že som na to mal. Len sám tréner Šupler vie, prečo si ma nevybral."
Hosťovanie v Žiline sa vám končí. Čo ďalej? Aké máte plány pre budúci ročník?
"V tejto chvíli si chcem v prvom rade oddýchnuť. Ďalšie hosťovanie v Žiline prichádza do úvahy, pretože som tam odohral dobrú sezónu a páči sa mi tam. Prípadne pôjdem vonku, je to tak päťdesiat na päťdesiat, mám totiž ponuky so Švajčiarska alebo druhej fínskej ligy. Pravdaže, veľa bude záležať, čo na to povedia Košice, s ktorými mám ešte na rok platnú zmluvu."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
