Mirka Nešpora v Prešove. Holandskí policajti prišli do školy zhodnotiť pilotný projekt Primárna prevencia drogovej závislosti žiakov základných škôl.
V spomínanej škole ho v školskom roku 2000/2001 absolvovalo sedemdesiat žiakov štvrtých ročníkov. "S realizáciou sme v podstate spokojní. Nebudeme v ňom pokračovať, nakoľko je rozbehnutý aj ďalší projekt Správaj sa normálne, ktorý nezachytáva len alkohol, drogy a gamblérstvo, ale i ďalšie témy. So žiakmi v ňom pracuje priamo policajt, ktorý chodí deti učiť do školy," vysvetlil inšpektor Peter van Schijndel.
Holandská polícia projekt Primárna prevencia drogovej závislosti žiakov ZŠ financovala. Do jej nákladov sa zarátali učebnice, pracovné zošity vypracované podľa originálu, ktorý Holanďania niekoľko rokov testovali a jeho garantom je univerzita v Utrechte. Projekt je založený na troch aspektoch. Vplývať na rozum cez pravidelné informácie (bez prísneho poučovania alebo zastrašovania). Ovplyvňovať postoje, city a budovať hodnotový systém žiakov. Napokon ide o nácvik sociálnych zručností, teda jednoducho povedať Nie! a ako povedať Nie!
Z holandských výskumov vyplýva, že posilňovanie sociálnych zručností kombinované so získaním vedomostí je najefektívnejšie v rámci informovania detí o stimulantoch. "Nebyť práce pani Fečovej, ktorá robila pisárku, tlačiareň i expeditérku, nebol by projekt na škole prebehol," vysvetlil riaditeľ Štefan Tkáč. Učebné pomôcky, ktoré holandská polícia zabezpečila však boli pre deti štvrtých ročníkov nečitateľné. Texty neboli skutočne v slovenčine a vyžadovali si grafickú aj gramatickú úpravu.
Riaditeľ ocenil prístup preventistky Krajského riaditeľstva PZ v Prešove kpt. Magdalény Fečovej, ktorá texty prepísala, rozmnožila a priebežne sa zaujímala o realizáciu projektu, učiteľkám podávala pomocnú ruku. "Neviem povedať, či naše deti po absolvovaní projektu budú drogovať, alebo nie. Faktom však je, že o projekt sa zaujímali aj rodičia. Z mnohých vecí, ktoré sa deti počas projektu dozvedeli, boli prekvapení," tvrdí riaditeľ.
Podľa učiteliek, ktoré hodiny prevencie s deťmi zvládli, by bolo lepšie, keby sa na tento účel vyčlenil jeden predmet, hoci aj od prvého ročníka. "Mala som pocit, že deti rozhovory o drogách v rámci prvouky, alebo telesnej výchovy brali len ako povinnosť. Účel to trošku určite splnilo. Deti boli otvorené a našim cieľom bolo, aby sa otvorili aj rodičom, čo sa nám dúfam podarilo," skonštatovala včera učiteľka Sylvia Kmecová.
Protidrogová politika Holandska je do značnej miery odlišná od slovenskej. "Legalizáciou marihuany ako ľahkej drogy, sme získali lepšiu kontrolu nad ostatnými. Coffeshopy sú miesto, kde získavame prehľad o tom, kto drogy užíva. Väčšinou je to tak, že ten kto inklinuje k ľahkej droge, ide aj za tvrdšou," vysvetlil seržant Frans van As. Podľa holandskej návštevy je však v krajine tulipánov oveľa väčší problém ako drogy alkoholizmus, proti ktorému sa snažia bojovať.
Coffeshopy sú podľa M. Fečovej naozaj príjemné miesta na posedenie. "Nie každý, kto ich navštevuje, si musí zapáliť joint." Zároveň sú prísne kontrolované, deti sa do nich nedostanú, jednotlivec si v coffeshope kúpi maximálne päť gramov marihuany. Jeden podnik je v prepočte pre 15-tisíc obyvateľov, za mesiac zvládne minimálne štyri kontroly dve ohlásené, v prípade opakovaného porušenia pravidiel prevádzkovateľ stráca licenciu. "Točia sa tam veľké peniaze, takže si dvakrát rozmyslí, či bude pravidlá dodržiavať," tvrdí M. Fečová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
