EK nemení postoj k Benešovým dekrétom

Európska komisia nezmenila svoj postoj k Benešovým dekrétom a netvrdí, že Česká republika je pripravená ich zmeniť, ak sa ukáže, že sú v rozpore s

právom EÚ.

Komisár pre rozšírenie Günter Verheugen včera len zopakoval známe stanovisko českej vlády, že ak sa ukáže, že používaná právna prax v ČR pri reštitúciách majetku je v rozpore s legislatívou EÚ, je Praha pripravená tento rozpor odstrániť. "Komisár povedal to isté, čo minulý týždeň na tlačovom brífingu s českým ministrom zahraničia Janom Kavanom. Nezmenili sme jediné slovo na našom postoji k Benešovým dekrétom," reagoval včera Verheugenov hovorca Jean-Christophe Filori na interpretáciu včerajšieho komisárovho prejavu v Európskom parlamente.

Verheugen včera pred poslancami v Štrasburgu privítal, že "česká vláda plne súhlasí s komisiou, že bude potrebné prijať legislatívnu zmenu, ak sa súčasná právna prax ukáže v nesúlade s európskym právom". Komisár však nemal podľa hovorcu na mysli zmenu Benešových dekrétov. Ide o to, aby nedochádzalo k diskriminácii pri reštitúciách majetku v ČR.

"Otázka, či česká právna prax pri reštitúciách majetku vytvára diskriminačné účinky, je dôležitá pre spolužitie v rámci EÚ. Som potešený, že česká vláda sa na túto otázku pozrie. Vítam tiež žiadosť EP o nezávislú expertízu a komisia sama tiež momentálne skúma právne aspekty tejto otázky," povedal Verheugen v prejave.

Potvrdil stanovisko EK, že Benešove dekréty sú prežité a neplatné. Zopakoval, že únia si želá, aby ČR a susedné štáty túto otázku neotvárali. "Nemali by sme zaťažovať predvstupový proces pozostatkami minulosti," povedal Verheugen.

Na Verhgeugenove podľa všetkého zle interpretované slová okamžite reagovala česká vláda. Premiér Miloš Zeman vyhlásil, že jeho vláda žiadnu zmenu v súvislosti s Benešovými dekrétmi nemieni navrhnúť.

Podľa hovorcu českej vlády Libora Roučka Verheugen zrejme interpretoval vyjadrenie hlavného českého vyjednávača s EÚ Pavla Teličku, podľa ktorého Praha mieni skúmať, či dekréty nemôžu mať v súčasnosti právne účinky a či nemá ČR vo svojom právnom poriadku niečo, čo odporuje súčasnému poňatiu ľudských práv. Nebude sa však skúmať minulosť, dodal v Prahe Rouček.

Český minister Kavan už začiatkom marca v Bruseli ubezpečil, že ak by EK objavila v českom práve diskriminačné praktiky, vláda okamžite urobí kroky k náprave.

Benešove dekréty sú v Bruseli horúcou témou, odkedy ich otázku otvoril na pôde zahraničného výboru EP pred troma týždňami maďarský premiér Viktor Orbán. Viacero europoslancov dnes v diskusii s komisárom trvalo na tom, aby sa o dekrétoch rokovalo s kandidátmi (ČR a Slovenskom) v rámci prístupových rozhovorov s EÚ.

Rakúska poslankyňa Usrula Stenzelová, ktorá mimochodom žiada Slovensko a Česko, aby pred vstupom do EÚ vydali vyhlásenie o neplatnosti Benešových dekrétov, včera v Štrasburgu vyhlásila, že tento problém sa dnes jednoznačne stal "európskou otázkou" a prestal byť len bilaterálnou záležitosťou medzi danými krajinami.

V pondelok a utorok bude aj na tému dekrétov rokovať v Bruseli slovenský premiér Mikuláš Dzurinda. Stretne sa s predsedom EK Romanom Prodim, komisárom Verheugenom a podobne ako pred časom Orbán vystúpi na pôde zahraničného výboru EP.